Pod bojnickým bralom sú dve jaskyne. Ktorú z nich objavili na dne studne?

Je známe, že Bojnický zámok leží na obrovskej travertínovej skale, ktorá patrí k najväčším na Slovensku. Každý, kto niekedy zámok navštívil, ocitol sa na záver prehliadky aj v jaskyni, ktorá je pod ním. Druhá jaskyňa v tejto travertínovej kope je súčasťou privátneho Múzea praveku a nazýva sa Prepoštská. Navštívili sme obe!

06.11.2017 07:00
Prepoštská jaskyňa, Bojnice, Bojnický zámok Foto:
Prepoštská jaskyňa v Múzeu praveku v Bojniciach.
debata

Každý sprievodca návštevníkov v Bojnickom zámku sa najskôr počas prehliadky spotí – najmä behaním po množstve schodov – a na jej záver sa ocitne v studenom a vlhkom objatí jaskyne, v ktorej je stála celoročná teplota 8 stupňov Celzia. Je 22 metrov široká a 6 metrov vysoká.

„Je to súčasť každej prehliadky, jednoducho sa ide do podzemia,“ hovorí sprievodca Matej Krnáč. Preňho to určite nie je tá najpríjemnejšia časť, pretože má klaustrofóbiu. „V lete, keď sú vonku tridsiatky, dostanete po opustení jaskyne a vstupe na nádvorie slušnú teplotnú facku. Ale v zime je to možno ešte nepríjemnejšie – ak z jaskyne vyjdete do ešte väčšieho chladu.“

Do jaskyne vedie hlboká jama, kráter, ktorý je vlastne zámockou studňou. Nájsť ju možno na štvrtom nádvorí a možno sa pozrieť nadol. Samozrejme, z bezpečnostných dôvodov je prehradená mrežou. „Je to pozostatok termálneho prameňa, ktorý formoval celú jaskyňu aj travertínové bralo, na ktorom zámok stojí. Takže nejaký Omar tu nemusel nijako dlho kopať,“ naráža sprievodca na známu povesť, ktorá sa týka Trenčianskeho hra­du.

Do jaskyne pod Bojnickým zámkom vedie aj studňa. Foto: Dávid Popovič
Bojnický zámok, studňa, jaskyňa Do jaskyne pod Bojnickým zámkom vedie aj studňa.

„Jaskyňu obyvatelia používali ako úkryt pred nepriateľom alebo zdroj pitnej vody, po jej obvode sú jazierka napojené na podzemné pramene. Pozrite sa na toto priezračné jazierko, vyzerá, akoby bolo hlboké 20–30 cm, ale v skutočnosti má 12 metrov! Nie, mne sem turista ešte nespadol, ale traduje sa, že v minulosti sa to už stalo.“

Je to možno neuveriteľné, ale na jaskyňu pod Bojnickým zámkom sa v priebehu storočí zabudlo a znovuobjavená bola v roku 1889. „Do studne v tom čase spustili robotníka, ktorý mal za úlohu vyčistiť ju. Ten neveril vlastným očiam, keď sa odrazu ocitol v tomto priestore.“

Tento nález urobil škrt cez rozpočet aj prebiehajúcim stavebným úpravám zámku, pretože pri odhade nosnosti stavby sa nerátalo s jaskynným priestorom pod ňou. Je pravdou, že časom sa jaskynný strop aj začal prepadávať, dnes je však z hľadiska statiky stabilizovaný špeciálnymi stavebnými úpravami. „Aj tak vždy, keď sem prídem, v duchu vravím: Nespadni!“ smeje sa sprievodca.

Druhá jaskyňa v travertínovom brale sa nachádza o čosi nižšie. Zatiaľ čo Bojnický zámok patrí Slovenskému národnému múzeu, Múzeum praveku je privátne. Jeho súčasťou je jaskyňa nazývaná Prepoštská. V roku 1926 ju objavil prepošt Anton Medvecký, farár na miestnej fare, ktorý bol amatérskym archeológom.

V jaskyni pod Bojnickým zámkom su podzemné... Foto: Dávid Popovič
jaskyňa, Bojnický zámok V jaskyni pod Bojnickým zámkom su podzemné pramene.

„Najväčší archeologický prieskum sa tu uskutočnil v 50. rokoch, keď tu odkopali asi 1,5 hlbokú vrstvu hliny a našli tu opracované kamenné nástroje neandertálcov, ale aj zvieracie kosti,“ vysvetľuje sprievodkyňa Zuzana Mocková. Jaskyňa je vlastne skalný previs široký 12 metrov s výškou od 4,5 do 8 metrov.

„Travertín je mäkká skala, dobre tvarovateľná vodou. Tento jaskynný otvor je orientovaný na juh a poskytoval dobrý výhľad. Neandertálci neboli hlúpe opice, vedeli si nájsť bezpečný príbytok. Odtiaľto boli chránení pevnou stenou zo severu a mali dobré podmienky na lov. Neviem však o tom, že by táto jaskyňa bola s jaskyňou pod Bojnickým zámkom nejako prepojená,“ dodáva pani Mocková, ktorá toto múzeum pomáhala budovať od čias jeho vzniku pred jedenástimi rokmi. Vtedy tu bolo smetisko. Tu sa teraz skončila sezóna a múzeum pod holým nebom zas otvoria až v marci.

Mimochodom, Bojnice sa považujú za najvzácnejšiu lokalitu sídla neandertálskeho človeka. Vykopávky v Európe potvrdzujú, že ľudia kamennej doby boli ľudožrúti. Podľa všetkého však boli kultivovaní a, chvalabohu, nejedli členov vlastnej rodiny. Po dobrých hodoch si dokonca vyšpárali zuby! Na dvoch stoličkách neandertálca, ktoré majú vyše 60-tisíc rokov, sú viditeľné ryhy po špicatom predmete. Dentálna hygiena teda siaha až do pradávnych dôb!

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #bojnický zámok