Súťaž organizovala Spoločnosť pre projektové riadenie a PMI Chapter Slovakia v spolupráci s portálom eFOCUS.sk. Išlo o už piaty ročník, do ktorého mesto Považská Bystrica prihlásilo projekt Obnova národnej kultúrnej pamiatky Považský hrad.
Na výročnej konferencii Projektový manažér, obsadila Považská Bystrica ako jediná zo samospráv, druhé miesto. Cieľom súťaže bolo podľa hovorkyne mesta Ivety Kováčikovej prezentovať príklady úspešného zvládnutia celého procesu riadenia projektov, ktorý rozhodujúcou mierou ovplyvňuje dodržanie celkových nákladov a plánovanú implementáciu.
Foto: Združenie hradu Bystrica
„Do súťaže sa mohli zapojiť projekty, ktoré súvisia so Slovenskom. Hospodárske odvetvie, lokalita, alebo pôsobnosť sektoru nebola rozhodujúca a uskutočnené mohli byť kdekoľvek na svete. Povolená bola tiež spolupráca so zahraničnými organizáciami,“ vysvetlila I. Kováčiková. Prihlásené projekty však museli spĺňať kritériá, akými bolo ich skutočné trvanie aspoň šesť mesiacov, náklady minimálne 50-tisíc eur bez DPH a projektový tím zložený z viac ako piatich ľudí.
„Nemáme na riadenie žiadne smernice, postupy, či zákon. Nepomenovávali sme prácu výrazmi manažérov, ani sme v projektových bibliách nehľadali riešenia. Bolo to v nás, chuť pracovať, nevzdať sa, spojiť sily. Tajomstvo úspechu je práve v tom, že každý z členov tímu má k Považskému hradu svoj špecifický vzťah,“ povedala koordinátorka projektu na obnovu hradu Marika Zábojníková.
Tá vraví, že pri obnove hradu nešlo rozhodne všetko hladko, do pozoru členov tímu dostala nepríjemná správa o stave skalného brala, ktoré sa rovnako ako to pod hradom Strečno rozpadávalo a hrozilo, že spolu s ním sa zrúti aj časti hradu.
„Táto skúsenosť nás zomkla a naučila krízovému riadeniu. Že to malo význam nám každodenne ukazujú desiatky až stovky návštevníkov, ktorí chodia na Považský hrad ako aj pozitívne ohlasy od laickej a odbornej verejnosti,“ uzavrela M. Zábojníková. Radosť z ocenenia má aj primátor mesta Karol Janas.
„Je to pre nás veľký úspech, pretože sa hodnotila kvalita, ale aj celkové manažovanie tohto projektu, takže je to ocenenie pre celé mesto a hlavne pre pracovníkov, ktorí sa na tom podieľali, od príprav projektovej dokumentácie až po celkovú realizáciu. Samozrejme nemôžme zabudnúť ani na firmy, ktoré to realizovali,“ povedal primátor. Na prvom mieste súťaže sa umiestnila firma T-systems s projektom Service availability management a na 3. mieste skončila ČSOB banka s projektom elektronickej zmluvy.
Považský hrad vyhľadávajú davy turistov
Úspech Považského hradu netkvie len v projekte obnovy, ale najmä v ľuďoch, vďaka ktorým pamiatka vstáva z popola. Tými sú aj nadšenci zo Združenia hradu Bystrica, ktorí aj včera napriek dažďu pokračovali vo vykopávaní pamiatky spod stáročnej sute. Miroslav Tichý, podpredseda združenia hovorí, že združenie vzniklo v roku 2008.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
„Vtedy sme začali robiť tie najakútnejšie statické zásahy, ktoré určil statik s pamiatkármi. Pomaličky, keď sme zastabilizovali niekoľko najhorších častí hradu, dovolili nám pustiť sa aj do ďalších konzervačných prác, kde už musíme zdvíhať lešenie, obnovujú sa záklenky, špalety, murujú sa koruny kvôli bezpečnosti a mali by sme sa zas posúvať do ďalšej časti,“ vysvetlil M. Tichý.
Ten potvrdil, že systematický archeologický výskum, ktorý začal v rokoch 2011 až 2012 odkryl aj tajomstvo hradu, ktoré prepísalo históriu. Ním bol nález časti trámu vďaka ktorému sa prišlo na to, že hrad je starší, ako sa doposiaľ myslelo.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
„V obrannej veži bol na druhom podlaží odrezaný trám. Odobrala sa z neho vzorka a dendrochronologické datovanie ukázalo na dátum výrubu stromu v roku 1226 až 1240, čiže história sa prepísala len o nejaké drobné, ale potešilo nás to. Architektonicko-historický výskum aj literatúra udávala, že hrad mal vzniknúť až po roku 1240,1242. Ešte to ale treba celé vykopať a zdokumentovať, pričom najdôležitejší je horný hrad, kde sú indície aj murivo, ktoré by mohlo toto datovanie posunúť ešte ďalej do minulosti. Pre mňa osobne je asi najvzácnejší nález delo. Malo dĺžku 40 centimetrov a priemer na dvojpalcovú guľu. Z kamenných článkov sa nám tu začali okrem renesančných vecí objavovať aj gotické rebrovania. Našli sme aj renesančné schodisko na hornom hrade. Už v roku 2010 sme našli jeden jeho stupeň, ktorý bol vyhodený pred hradom, ale nevedeli sme kde presne sa schodisko samotné nachádza, keď sme ho odkryli, aj ten jeden kúsok nám doň krásne zapadol,“ vysvetil M. Tichý.
Podľa neho si na hrad hľadajú cestu stále väčšie počty turistov. V rámci projektu obnovy vznikla aj vyhliadka s ďalekohľadom, pretože z hradu je nádherný pohľad, ktorý je tiež jednou z vecí, čo láka davy. „Na ďalekohľad sa čakáva v radoch. Ja sem cez víkend radšej vôbec nechodím, pretože vtedy je to tu plné ľudí,“ smeje sa M. Tichý. Ľudí po obnove lákajú aj kultúrne akcie, ktoré sa začali na hrade konať.
Sídlo lúpežných rytierov
Hrad sa spája najviac s menom lúpežných rytierov, bratov Podmanických, jeho história je však omnoho pestrejšia. Býval sídlom malého bystrického komitátu, ktorý spadal pod Trenčín, čiže severnú časť komitátu spravovali z Považského hradu. Prvý súkromný vlastník bol rok Kaplanovcov a za Žigmunda Luxemburského im bol odňatý.
Neskôr ho vlastnil Ctibor z Beckova, mali ho v správe aj krajinskí sudcovia. Až Rafael Podmanický realizoval jeho veľkú prestavbu. V roku 1740 tu bol posledný hradný kastelán a o dvadsať rokov neskôr už je zrejmé z dobovej korešpondencie, že začína chátrať a prepadávajú sa strechy. Do začiatku 21. storočia z neho zostalo len pár holých múrov, všetko zakryla suť. Dnes začína opäť pripomínať hrdý hrad.