Tak trochu ako dom duchov pôsobí dnes budova tunajšej chirurgie umiestnená, rovnako ako celý rozľahlý areál liečebne, uprostred brandenburských lesov. Okná tehlovej stavby sú rozbité, zo stien izieb pacientov sa olupuje náter a z operačných sál zmizlo prakticky všetko vybavenie.
Pri podrobnejšom pohľade si však návštevník všimne aj prvky, ktoré ukazujú na luxus a veľmi moderné vybavenie, ktorým chirurgia aj celé sanatórium svojho času disponovali.
Na stenách vidieť obkladačky od firmy Villeroy & Boch, dlhé chodby lemujú honosné presklené dvere, architektúra celej budovy zas pripomína hotel z prelomu 19. a 20. storočia. Práve v tom čase liečebňa vznikala.
V areáli rozdelenom na štyri časti podľa pohlavia a infekčnosti chorôb sa liečili najchudobnejší Nemci postihnutí pľúcnymi chorobami, najmä tuberkulózou. Počas svojej histórie však liečebňa niekoľkokrát zmenila účel a v oboch svetových vojnách slúžila ako lazaret.
„Do tohto areálu boli po železnici dopravené tisícky zranených vojakov z frontu. Bol medzi nimi aj Adolf Hitler, ktorý počas prvej svetovej vojny utrpel zranenie v hornej časti stehna,“ hovorí Holger Klementz zo spoločnosti, ktorá má dnes časť priestorov na starosti.
Foto: SHUTTERSTOCK
Po druhej svetovej vojne areál slúžil ako najväčšia vojenská nemocnica sovietskych vojsk mimo Sovietskeho zväzu. Medzi rokmi 1990 a 1991 sa tu asi rok s podozrením na rakovinu pečene liečil aj niekdajší vodca NDR Honecker.
„Pokiaľ viem, býval vo dvoch izbách v jednej doktorskej vile a dochádzal na liečbu na celom území areálu,“ hovorí Klementz. Pripomína, že do roku 1994, keď odtiaľ odišli poslední ruskí vojaci, bola liečebňa de facto zahraničným územím, do ktorého sa bežní Nemci nedostali.
O to viac ich potom budova lákala. „Beelitz mal zvláštnu povesť, pretože sme sem desaťročia nemohli," hovorí Klementz. „Liečebňa sa v tom čase stala jedným z najobľúbenejších takzvaných stratených miest v Európe,“ hovorí Klemenz, podľa ktorého k tomu prispelo aj to, že všetky budovy v areáli sú podzemne prepojené.
Návštevy dobrodruhov, ale aj zlodejov, ktorí najprv rozkradli vybavenie jednotlivých budov a potom z nich začali odstraňovať cenné kovy, však prispeli k rýchlemu chátraniu liečebne.
Tri z jej pôvodných štyroch častí sa podarilo sanovať, ale štvrtá zostáva prakticky nedotknutá, čo často využívajú filmári, ktorí tu nakrúcali napríklad časti oscarového veľkofilmu Pianista alebo film Valkýra.
Zvláštnu atmosféru historických priestorov, ktoré majú v nasledujúcich rokoch prejsť rekonštrukciou, si zatiaľ môžu vychutnať aj návštevníci. So sprievodcom sa do budov sanatória dostanú vždy v sobotu a v nedeľu za 10 eur.