Za peniaze, ktoré by som investoval do oddychu kdesi v západnej Európe, som na bulharskom čiernomorskom pobreží kráľ, vraví trochu nadnesene nejeden Slovák a už teraz, v predstihu, si predstavuje dobrú kávu v Nesebare či zarosený pohár piva Zagorka kdesi v Primorsku alebo Balčiku. Ak však máte chuť aj na zahraničnú značku, nie je to problém. Aj keď je to o niečo drahšie. V niektorých oblastiach bulharského vnútrozemia však môžete nakúpiť až o dvadsať percent lacnejšie ako na pobreží. Nuž obchod je obchod a zákon ponuky a dopytu platí aj v Bulharsku.
Cestovné kancelárie už zaznamenali každoročný nárast našincov túžiacich po rekreácii na Zlatých pieskoch, Slnečnom pobreží alebo v Albene. Tí, čo dajú prednosť pokoju pred nočným životom, sa poberú na juh od Burgasu. Smerom k malebnému Sozopolu či vzdialenejšiemu Achtopolu. Svoje prekrásne zákutia ponúka aj tunajšia prírodná rezervácia Ropotamo, v ktorej mal svojho času vlastný revír baj Tošo – niekdajší dlhoročný politický líder Todor Živkov.
Aj keď sú Bulhari Slovanmi ako my, ich jazyk je výrazne odlišný od slovenčiny. Stačí sa pozrieť na jedálny lístok a rýchle si uvedomíte, že ste v inej, východnej krajine. Predovšetkým mladšia generácia, ktorá už nepozná školské hodiny ruštiny, rýchlo zbadá namiesto latinky azbuku. Niektoré reštaurácie na pobreží sa však aj tu vynašli – majú menu v slovenčine, prípadne v češtine. Určite však v angličtine.
Mnohí právom tvrdia, že letoviská v Bulharsku sa menia k lepšiemu zo dňa na deň. Vrátane Albeny. Pritom ju stavali s veľkým rozmachom ešte začiatkom 70. rokov a všetky „hriechy“ z ostatných stredísk sa stavitelia usilovali odstrániť, a pritom vidieť ďaleko za horizont. Po rekonštrukcii objektov patrí Albena k tým tichším miestam na oddych. Ostal jej štandard pokojných kúpeľov. Je to skutočná dáma bulharského pobrežia zdobená triezvou eleganciou. Zodpovedajú tomu napokon aj ceny, ktoré sú o niečo vyššie ako inde.
Našincovi však vari najviac bude vyhovovať otvorená náruč Zlatých pieskov a Slnečného pobrežia. Elegancia Albeny tu síce chýba, ale zato tu nájdete vari všetko, čo patrí k letnému oddychu pri mori. Všetky hotely sú zrekonštruované a ďalšie sú vo výstavbe. A tak nečudo, že práve Slnečné pobrežie má v súčasnosti veľmi modernú prímorskú hotelovú infraštruktúru. Stačí sa prejsť po osemkilometrovej pláži a predovšetkým trochu do „vnútrozemia“ a pochopíte, že miestny privátny sektor urobil za posledné roky poriadny skok vpred. Obľúbenými na Zlatých pieskoch ako aj na Slnečnom pobreží ostávajú akvaparky. Osobitou kapitolou sú miestne diskotéky, ktoré sa vyrovnajú tým, ktoré poznáme kdekoľvek v ostatnej Európe. Práve pre ne sa sem priam hrnú nielen mladí Briti, ale najnovšie aj Škandinávci a už tradične Nemci.
Kto si chce však vyliečiť rany z celoročných stresov, ten zamieri na juh od Burgasu. Smerom k tureckým hraniciam. Predovšetkým ubytovanie v súkromí, v tzv. rodinných hoteloch, je čoraz populárnejšie. Hlavnou devízou „juhu“ je „bulharská nefalšovanosť“. V takom Primorsku sa v tomto smere vari zastavil čas. Architektúra, spôsob života, ľudia. To všetko je také ako kedysi. Pravda, s patričným servisom pre cudzincov. Aj tu, ako všade, je však už cítiť „závan konzumu“ a túžby zarobiť.
