Dnes som sa do Singapuru vrátil s tým, že už sa mi podarí vidieť aj to, čo sa mi predtým nepodarilo. Tak sa aj stalo. Osvetlenie celého hotela a nákupného centra Marina Sands Bay presne o 20:00 spustilo koncert, na ktorý sa denno-denne chodí pozerať dav ľudí z celého sveta.
Dnes v tom dave malo zastúpenie aj Slovensko. Minimálne mnou, no myslím, že som nebol sám, čo sa kochá pohľadom na tento architektonický skvost a pochváli sa tým doma, pod Tatrami. Ak však mám porovnať obe tieto svetelné inštalácie, druhý raz by som si vybral skôr tú, ktorá je v záhradách. Pripadala mi atraktívnejšia. Ale je to len môj subjektívny názor. Každý nech sa rozhodne sám.
Krátko po druhom spustení svetiel sa spustil aj jemný dážď. Neodradil ma a čakal som ďalšiu celú hodinu na posledné predstavenie. Bolo to ale márne, neskôr som sa totiž dozvedel, že z maríny sú len dve za večer.
Povedal mi to chlapík, ktorý keď ma videl s mojím veľkým batohom na pleciach, zľutoval sa nado mnou a spýtal sa, kam idem. Odpovedal som, že na letisko. Pohľadom hodil na čierne auto zaparkované v garáži Národného divadla. „Poď, zoberiem ťa tam, mám to kúsok od domu a s tým batohom sa ti pôjde ľahšie.“
Foto: Aleš Tvrdý
Cestou sme sa rozprávali o krajine, kde žije. Smiali sme sa na tom, aká malá je. Bol si vedomý výhod, ale aj slabín života v mestskom štáte. Avšak bol šťastný. Doviezol ma až pred dvere letiskovej haly a s úsmevom na tvári sa so mnou rozlúčil. Zaželali sme si veľa šťastia a čierne auto sa zaradilo medzi ostatné.
Vždy som si myslel, že Slovensko je malá krajina, no nie sme najmenší a veľakrát sa aj u nás dejú veľké veci.
Dnes ma čaká let do Európy, 14 hodín v lietadle bude dlhých, ale letenka za 90 eur? To zvládnem! Sledujte videá aj naďalej a poviem vám, ako hľadať takéto letenky.