„Je to čudný aspekt moderného mestského života. Akciové trhy rastú ako z vody, nezamestnanosť klesá a priemerná cena bytu na Manhattane je teraz vyššie ako dva milióny dolárov, ale márne by ste tu hľadali ženu s papierovými peniazmi v kabelke,“ napísal denník The New York Times (NYT). Obeťami tejto bezhotovostnej spoločnosti sú nosiči batožín, ľudia obsluhujúci výťahy či manikérky.
„Sprepitné už nie je, čo to bývalo, pretože ľudí tu už pri sebe nenosia hotovosť ako predtým,“ hovorí Mark, ktorý obsluhuje výťah v luxusnom bytovom komplexe na Manhattane. Pred tromi rokmi vraj na sprepitnom zarobil týždenne 400 dolárov, tento rok je to štvrtina tejto sumy.
Americký finančný ústav U.S. Bank v lete v jednom z prieskumov medzi svojimi klientmi zistil, že 50 percent Američanov pri sebe nosí hotovosť len asi polovicu času. Iný prieskum ukázal, že hotovostné transakcie sú preferovaným spôsobom platby len pre 11 percent Američanov.
Kreditné karty si vybralo 40 percent respondentov, debetné 35 percent. Najmä obyvatelia veľkých miest už nemajú dôvod nosiť hotovosť. Všetko – od taxíka až po desiatu z automatu – sa dá zaplatiť digitálne.
Najmä pre videovrátnika či obsluhu výťahov, teda pre ľudí, ktorí so svojím „zákazníkom“ nevstupujú do žiadnej transakcie, predstavuje tento vývoj problém. Napríklad Roger Johnston pracuje ako nosič na Manhattane od roku 2004 a za posledných desať rokov mu výnosy zo prepitného klesli o 60 percent.
Ekonomickú hrozbu ale môže aktuálny trend predstavovať aj pre prevádzkovateľov bežnejších služieb, kde zákazníci čoraz častejšie používajú platobné karty.
„Avšak za spracovávanie sprepitného účtujú prevádzkovatelia kariet dodatočné poplatky, takže stále existujú podniky – predovšetkým salóny krásy a nechtové štúdia – kde elektronické sprepitné nemožno nechať,“ napísal The New York Times.
„Vždy, keď tam idem a nemám hotovosť, prichádzajú o sprepitné, pretože nemajú mechanizmus, ktorým sa (sprepitné) pridá do platby kartou, a mňa to vždy mrzí,“ hovorí o svojom nechtovom štúdiu dvadsaťsedemročná Maya Karen Steffenová-Chungová, ktorá pri sebe vraj hotovosť naposledy nosila ako násťročná. „Skrátka už na to nemyslím, pretože už som si úplne navykla na život bez hotovosti,“ povedala.
Odpoveďou by mohla byť napríklad aplikácia Venmo, ktorá umožňuje platby medzi jednotlivcami s prepojenými bankovými účtami a mobilnými telefónmi. Tá už pomohla jednému mladému kaderníkovi z Manhattanu, ktorému kvôli problému s platobnými kartami klesali príjmy zo prepitného, kým aplikáciu objavil.
V posledných rokoch sa objavilo množstvo ďalších platforiem pre digitálne sprepitné, ako je Bravo, Tipsta či TipGenie. Žiadna z nich však nedosahuje také rozšírenie, aby mala na trh významný vplyv.
„Problém je, že obe strany, teda platiaci aj príjemca platby, musia tú aplikáciu mať, aby to fungovalo. Je ťažké motivovať obe strany, aby sa zapojili. Zatiaľ nikto neprišiel na to, ako sa s tým problémom vysporiadať,“ hovorí profesor manažmentu z Cornellovej univerzity Michael Lynn.