Keď som bol menší a chcel som sa doma zapojiť do rozhovoru so staršími, takmer vždy ma okríkli, aby som bol ticho a nemiešal sa „keď sa tomu nerozumiem“. Na otázku, prečo to tak musí vždy byť, som dostal odpoveď: „Šesťdesiat rokov ešte nemáš a v Rusku si nebol. Tak mlč“.
No a toto mi pílilo nervy od detstva. Vedel som, že skôr, ako sa dožijem spomínanej šesťdesiatky, dostanem sa do najväčšej krajiny sveta. Veď aj ja sa predsa chcem rozprávať so staršími!
Dá sa povedať, že som nevedel, do čoho idem. Na internete som videl kolovať rôzne videá, viacerí z mojich priateľov, ktorí Rusko navštívili, mi povedali, že krajina to je pekná, no žiť by tam nechceli. O Moskve to platí dvojnásobne. Ľudia sú tam údajne veľmi uzatvorení do seba… No jednoducho žiadne dobré vyhliadky.
Hneď na letisku som stretol týpka, ktorý po vystúpení z lietadla nechcel nastúpiť do autobusu, ktorý mal cestujúcich prepraviť k terminálu. Zdal sa mu totiž príliš plný, a tak zostal stáť pred ním. Čakal, kým mu pristavia ďalší. Len pre neho. Nás ostatných teda nechal šofér v autobuse mrznúť pri otvorených dverách, cez ktoré dnu snežilo, iba kvôli tomu jednému špecialistovi, ktorý nie a nie nastúpiť.
Foto: Aleš Tvrdý
Keď nepomáhalo ani prehováranie štyroch zamestnancov letiska, nervózna vrava v autobuse sa začala zosilňovať. Asi po desiatich minútach neúspešného prosenia sa situáciu rozhodli vziať do svojich rúk dvaja cestujúci. Chytili špekulanta pod pazuchy a doslova ho vtiahli dnu. Keď šofér konečne zatvoril dvere, spokojní pasažieri začali od radosti spontánne tlieskať.
Moskva ma každopádne veľmi príjemne prekvapila. Napriek tomu, že som dorazil tesne po vítaní nového roka, mesto bolo naozaj veľmi čisté. Všade bola vysvietená vianočná výzdoba a z reproduktorov znela príjemná hudba.
Takisto ma prekvapilo, že takmer na každom rohu boli štýlové kaviarne. Mne, ako človeku, ktorý si tento nápoj dopraje vždy rád, to bolo viac než po vôli.
Foto: Aleš Tvrdý
Počasie mi však veľmi neprialo, ale s ním to už tak býva. Našťastie aspoň nemrzlo.
Moskvu som ešte počas mojej návštevy zaradil medzi najkrajšie mestá, ktoré som zatiaľ videl. Okrem prehliadky centra, kde priamo na Červenom námestí fungovali vianočné trhy, som si stihol pozrieť aj hokejový zápas KHL a vychutnať si tak vypredanú arénu, kde sa nejedenkrát skandovalo to, čo som zatiaľ vždy počul a videl len z televíznej obrazovky: Šajbu! Šajbu!
Na horúcom ľade legendárneho CSKA tentokrát nastúpil fínsky Jokerit. Zápas to bol celkom vyrovnaný, no nakoniec mali viac radosti na dôvod práve domáci miláčikovia. CSKA zvíťazilo v predĺžení 2:1 a mne sa podarilo ten moment, keď padol gól, dokonca aj odfotiť.
Foto: Aleš Tvrdý