Aleš cestuje od rovníka za polárny kruh – Deň 18: Späť na Taiwane a oslavujem nový rok

19.02.2018 12:30
Tainan, Taiwan, lampióny, čínsky nový rok
Tainan Autor:

Celá cesta od rovníka za polárny kruh sa začala na Taiwane a podľa plánu sa tu aj skončila. Opäť sa prechádzam ulicami s nápismi, ktoré neviem prečítať. Lepšie povedané, nerozumiem týmto znakom. Nerozumiem vrave okolo mňa, no je mi povedomá.

Vône jedál a tváre ľudí sú mi známe. Nad hlavou sa mi kolíšu stovky lampiónov a z neďalekého chrámu sa vzduchom vlní dymový had z vonnej tyčinky, ktorý sa po chvíli rozplynie, ako cukor v teplom čaji. Som tu, som späť, som znovu na Taiwane!

Podarilo sa to! Dnes mi je už jasné, že celá cesta dopadla naozaj skvele. Videl som takmer všetko, čo som plánoval a ešte aj oveľa viac. Takmer dva mesiace na cestách boli niekedy únavné, no krásne. Bezmála 40-tisíc kilometrov naprieč deviatimi krajinami. Bol to fantastický zážitok.

Vôbec ma nemrzí, že som vo vietnamskej Dračej zátoke „Hạ Long“ prišiel o tenisky. Ako zadosťučinenie som absolvoval krásnu cestu vlakom naprieč takmer celou krajinou, zo severu až na juh.

V Singapure na mňa čakala nová svetelná šou z legendárneho hotela Marina Bay Sands. Nezabudnem na milého chlapíka, ktorý ma odtiaľ zadarmo odviezol na letisko, keď zbadal môj veľký ruksak. Ten som však pred každým odletom musel premeniť len na príručnú batožinu.

Absolvovať 14-hodinový let je hračka, ak viete, ako na to. Dám vám radu: Ja vždy pred dlhou cestou celú noc nespím a potom v lietadle dobehnem snívanie počas presunu. Navyše, letenka do Londýna za 90 eur ma hreje pri srdci doteraz.

Rýchla zastávka na fotenie mostu Tower Bridge ma opäť presvedčila, že cestovanie po Európe je omnoho drahšie, ako po Ázii.

Za polárnym kruhom, v nórskom Tromsø, si na mňa počkala polárna žiara a obidve noci mi ukázala svoje čaro. Ten moment budem nosiť v hlave hádam naveky. Veľryby síce do fjordu nedorazili, ale aj tak bolo skvelé plaviť sa tadiaľ len tak, ako nejaký zamrznutý pirát.

Doma je doma a aj na Slovensku som zažil toľko skvelých okamihov, že by sa dali opisovať aj do rána. Chcel som zažiť našu zimu a to sa aj podarilo, no miestami som sa sám sebe divil, ako mi tie mínusové teploty a sneh mohli chýbať. Najmä počas výstupu v Malej Fatre, keď som mlel z posledného. Ale bola to krása!

Ako však vyzerá poriadna zima, som vtedy ešte nemal ani potuchy. Tú som zažil o pár dní neskôr. Ľahké privítanie sa s ňou naznačilo počasie v Moskve. Zápas CSKA bolo predjedlo, no hlavný chod sa začal servírovať nastúpením do vlaku, na legendárnu Transsibírsku magistrálu.

Jej prvá časť z Moskvy do Irkutska mi ubehla hladko, no mesto pri Bajkalskom jazere mi hneď prvý deň ukázalo pravú tvár Sibíri. Teploty pod –30 C boli na dennom poriadku a až tu som pochopil, prečo sa zvykne vravieť „zima ako v Rusku“.

Po pár dňoch strávených pri brehoch Bajkalského jazera moja cesta vlakom pokračovala, tento raz ma vlak vysadil až na konečnej, vo Vladivostoku. V meste, ktoré vyzeralo celkom inak, ako ostatné v Rusku. Mesto, kde aj more zamrzlo a dalo sa po ňom chodiť ako po korze.

Návrat do tepla sľuboval presun do Hongkongu, kde som mal vytýčený cieľ – fotografovanie komplexu budov. To sa nadmieru dobre podarilo a spokojne som odletel späť na Taiwan.

No a tu sa práve teraz oslavuje najväčší sviatok: čínsky nový rok, udalosť, ktorá trvá niekoľko dní. Rodiny sa vzájomne navštevujú, všade je veľa jedla a všetci sú ešte priateľskejší, ako obvykle.

A čo na záver? Iba stručné, no o to viac úprimné ďakujem, že ste moju cestu sledovali prostredníctvom série článkov, videí a fotografií a že ste sa dočítali až k týmto riadkom!

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Od rovníka za polárny kruh #Aleš Tvrdý
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk