Irán očami cyklocestovateľa: Ako sa z nás stali milionári (2)

Vyloďujeme sa v prístave Bandar Abbas okolo deviatej ráno. Dvaja cudzinci tlačiaci plne naložené bicykle do vstupnej haly okamžite pútajú pozornosť inak letargicky vyzerajúcich colníkov.

22.04.2018 07:00
Irán, cycle2inpire Foto:
Zaujímavé veci sa dajú vidieť aj zadarmo.
debata

V okamihu je pri nás niekto z personálu a zdvorilo nás víta v Iráne. Keby tu bol roztiahnutý červený koberec, skutočne by sme si pripadali ako nejaká oficiálna delegácia.

Colník podáva Olimu ruku a Janku takticky odignoruje (muži a ženy si tu ruky nepodávajú). „Welcome to Iran!“ Berie naše pasy na odbavenie a prioritne nás usádza v druhej časti haly za pasovou kontrolou.

O malú chvíľu prichádza s pasmi a dvoma šálkami čaju. Celá záležitosť skôr vyzerá ako nejaké VIP priority boarding než príchod do autoritárskeho systému.

Ani jeden z pečiatkujúcich colníkov nemá záujem o naše tváre, odtlačky prstov či krátky pohovor. Naozaj nemôžeme uveriť tomu, že prechádzame hranicou.

Iránske rialy

Pán v uniforme, ktorý nás vítal ako prvý, pohotovo kladie otázku, či už máme zamenené rialy (tunajšiu menu). Odpoveď je viac-menej istá. Totiž mimo Iránu sa rialy kúpiť nedajú. Dôvodom je medzinárodné embargo, ktoré sa vzťahuje okrem iného aj na všetky finančné transakcie.

Stanovanie v parku
Pozvania na obed alebo čaj sú na dennom poriadku.
+8Náš obľúbený ash.

V praxi to znamená, že cudzinci tu nemôžu používať platobné, či kreditné karty, akýmkoľvek spôsobom vyberať či prevádzať peniaze do tejto krajiny alebo z nej.

Tieto fakty vieme už pred príchodom, a tak s myšlienkou cash talks, zamieňame, ešte v Dubaji, čo máme za univerzálnu menu – americké doláre. Preto otázka, či chceme kúpiť rialy, nás neprekvapuje.

Hneď vyberáme mobil a preratúvame cez mobilnú aplikáciu currency convertor, koľko rialov by sme mali dostať za sto dolárov (USD). Suma, ktorá svieti na obrazovke, ukazuje čiastku okolo 3 700 000 rialov. Áno, aspoň nakrátko z nás budú milionári.

Podľa entuziastického výrazu tváre colníka a jeho ochoty zameniť viac dolárov usudzujeme, že bude asi lepšie začať len so stovkou.

Už o hodinu, priamo v Bandar Abbase zisťujeme, že sme sa nemýlili. Na jednej z hlavných ulíc stretávame hŕstku peňazomencov alebo slušne pôsobiacich vekslákov. Zrazu sme ako dva magnety a hneď každý prichádza s ponukou na kúpu žiadaných USD. „Koľko chcete zameniť?“ „Sto USD.“ „Dnes dostanete 4 300 000 rialov“.

Iránske rialy. Foto: cycle2inspire
Irán, cycle2inspire Iránske rialy.

To sa nám akosi nezdá, kontrolovali sme to predsa, a teda z čistej zvedavosti smerujeme do autorizovanej zmenárne (nie banky). Dostávame prekvapujúcu odpoveď: „Áno, dnešný kurz je 43 000 rialov,“ a teda sme na našej stovke pekne prerobili. Nečudo, že sa ten colník tak blažene usmieval. Prvú lekciu máme teda za sebou. Ako je to však možné?

Po dvoch mesiacoch cestovania v Iráne vieme, že oficiálnym kurzom sa tu nikto neriadi. Negatívne ekonomické ukazovatele, nedostatok zahraničných mien a nízky devízový prísľub pre Iráncov znamená, že skutočná cena je kompletne iná.

Tak ako pri všetkom ostatnom, čo sa týka tejto krajiny, je to len informácia pre okolitý svet. Realita je niekde inde a skutočný obraz Iránu je veľmi rozdielny od toho oficiálneho.

Pri našom poslednom menení hotovosti o mesiac a pol neskôr sa USD na čiernom trhu pohybuje už na úrovni 47 000 rialov.

Podobné je to s eurami, a teda investovať do cudzej meny sa tu vždy oplatí, aj keď si ich iba zašijete doma do ponožky.

Rial, či toman

Ďalšou zaujímavosťou je, že Iránci skoro nikdy nehovoria a často ani nepíšu sumu tovaru v rialoch, ale takzvaných tomanoch. Tak napríklad 5 000 tomanov je 50 000 rialov. K cene v tomanoch si stačí pripočítať jednu nulu a viete, koľko máte platiť v reálnych bankovkách. Vyzerá to jednoducho.

Malý ash obchod. Foto: cycle2inspire
Irán, cycle2inspire Malý ash obchod.

Systém, ktorý si po hyperinflácii vymysleli, aby nemuseli rátať peniaze v miliónoch, je pre tunajších už rutinnou záležitosťou. Pre nás cudzincov to však má zopár menších háčikov.

Tak napríklad nie všade sa ceny uvádzajú v tomanoch. Nepísaným pravidlom je, že v supermarketoch sú to rialy, ale v malých obchodoch a na trhoch zasa tomany.

Výnimky sa však nájdu, preto keď si chcete byť istí, treba sa spýtať, či je cena v tomanoch. Ak k tomu ešte pridáme večné dešifrovanie perzských čísloviek, hneď je o zábavu s nakupovaním postarané.

Náš mozog sa akosi pri týchto procesoch zasekáva a neraz trávime i desať minút po odchode z obchodu dekódovaním bloku z pokladne.

Pol milióna

Čo si teda možno kúpiť za päťstotisíc rialov (10 USD)? Alebo ako dlho sa dá za pol milióna rialov cestovať?

Vyskúšajte si dešifrovať ceny. Foto: cycle2inspire
Irán, cycle2inspire Vyskúšajte si dešifrovať ceny.

Začnime povedzme potravinami. Náš rozpočet sa snažíme držať na uzde, čo znamená, že si väčšinou varíme sami, a teda nakujeme základné suroviny na trhoch alebo v obchodoch. Normálny nákup na tri dni (chlieb, zelenina, cestoviny, konzervy, sladkosti) nás v priemere vyšiel na dvestotisíc (4 eurá).

Hotové jedlá sa pohybujú od dvadsaťtisíc rialov (40 centov) za rýchle občerstvenie alebo stopädesiattisíc (3 doláre) za obed v lokálnej reštaurácii.

Dajú sa však zohnať aj výborné plnohodnotné jedlá ako napríklad ash (hustý vývar s cestovinami) za približne jeden dolár.

Pokiaľ sa rozhodnete cestovať na vlastnú päsť, bude pre vás ubytovanie predstavovať asi najväčšiu položku. Podobne ako v Ománe aj tu sú nižšie cenové kategórie, teda hostely a ubytovanie v domácnosti veľmi zriedkavé. Lacnejší hotel vás môže vyjsť na 40 až 50 USD za noc.

Ak si zvolíte alternatívy ako napríklad couchsurfing či stan, máte vyhraté. Stanovať je tu pomerne jednoduché, no samozrejme nie možné v centre Teheránu. Iránci tiež žijú couchsurfingom, ktorý je pre nich skvelým prostriedkom, ako sa stretnúť s cudzincami.

Pozvania na obed alebo čaj sú na dennom poriadku. Foto: cycle2inspire
Irán, cycle2inspire Pozvania na obed alebo čaj sú na dennom poriadku.

Pridajte k tomu ešte iránsku pohostinnosť a ani raz za dva mesiace nemusíte spať v hoteli.

Poďme však naspäť k cestovným výdavkom, medzi ktoré bezpochyby paria návštevy pamiatok, doprava, rôzne atrakcie alebo organizované výlety.

Vstupy do mešít, múzeí alebo historických miest sú „prispôsobené“ pre zahraničných návštevníkov. V praxi to znamená, že ako cudzinec budete za lístok musieť siahnuť hlbšie do vrecka a zaplatiť zhruba štyrikrát viac ako domáci.

Podľa našich pozorovaní sú ceny udávané celoplošne a to v rozmedzí od 4 do 6 USD za vstup. Väčšinou je to dvestotisíc rialov pre turistov a päťdesiattisíc pre domácich.

Po dni strávenom v meste ako Shiraz alebo Esfahan sme sa len tak čudovali, kam sa vyparila naša hotovosť.

Priatelia, ktorých sme v Iráne stretli, nám chcú ukázať všetky známe miesta: „Poďte ešte do parku, kde je pomník najznámejšieho spisovateľa Haféza.“ Hops a opäť cálujeme osem dolárov.

Krátka zastávka na obed. Foto: cycle2inspire
Irán, cycle2inspire Krátka zastávka na obed.

Po čase sme sa naučili zhodnotiť naše možnosti v predstihu a vybrať si len to, čo nás skutočne zaujímalo alebo bolo určitým spôsobom jedinečné.

V múzeách platí podobný „ryžovací“ systém a platí sa osobitné vstupné za každú tematickú sekciu.

Keďže sme cyklisti, o cenách vlakov či autobusov toho veľa nevieme. Jediný hromadný prostriedok, ktorý sme využili, bolo teheránske metro, kde za jazdu zaplatíte asi 20 centov.

Vo väčších mestách tiež fungujú rôzne taxi aplikácie. Najznámejšou je asi aplikácia Snap (aj v angličtine), keďže Uber, takisto ako všetky západné spoločnosti booking.com, airB&B, sú tu zakázané.

Cestovanie v Iráne teda vôbec nemusí byť drahé. Práve naopak. Iránci sú jednoznačne najpohostinnejší ľudia, akých sme zatiaľ stretli. Rozhovory, horúci čaj pri ceste, či pozvania k nim domov boli pre nás každodennou záležitosťou. Ale o tom až nabudúce.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Irán #Irán očami cyklocestovateľa