Irán očami cyklocestovateľa: Keď sa až priam skrývame pred pohostinnosťou (3)

My: „Ideme do Iránu“. Naša rodina: „Naozaj si to nechcete radšej rozmyslieť?“ S podobnými, ak nie pesimistickejšími, reakciami sme sa stretávali väčšinu času pred naším odchodom do tejto takpovediac nie veľmi vychýrenej destinácie.

29.04.2018 07:00
Irán, cyklocestovatelia, cycle2inspire Foto:
Domáci sa ku vám vždy radi pridajú na obed pri ceste.
debata (4)

Momentálne sme už mimo jej hraníc a zasa si vraj zaslúžime obdiv, že sme vôbec našu dvojmesačnú cestu Iránom prežili.

Akiste nám teda dáte za pravdu, že keď vám skoro každý (nezainteresovaný) človek podsunie svoj skeptický pohľad na túto krajinu, jej reputácia nebude vo svete veľmi pozitívna.

Irán sa pokladá skôr za hrozbu prameniacu hlavne z medzinárodnej izolácie, autoritárskeho zriadenia a angažovania sa vo viacerých vojenských konfliktoch.

Áno, v podstate je to všetko pravda, no ako sme sa presvedčili na vlastnej koži, druhá, oveľa krajšia tvár Iránu sa v médiách spomenie len zriedka.

Počas našej cesty z prímorského mesta v Perzskom zálive (Bandar Abbas) ku hranici s Azerbajdžanom sa nám otvoril necenzurovaný obraz o kultúre, ľuďoch a vôbec tunajšom živote.

Prvé stretnutia

Prvú noc v Iráne sme zakotvili v mestskom parku pri pláži, obkolesení ďalšími stanmi s dovolenkujúcimi Iráncami. Spolu s nami tu víkendovú noc strávilo niekoľko iránskych rodín.

Domáci sa ku vám vždy radi pridajú na obed pri...
Víkendové stanovanie v parku.
+12My, Mr, Quantum a jeho priateľka.

Podobne, ako v arabských štátoch, aj tu je stanovanie prirodzenou súčasťou života. Ľudia chodia počas víkendu (v Iráne je to štvrtok a piatok) k moru so svojimi rodinami, roztiahnu stany, vyberú grily a relaxujú.

Na druhý deň vyrážame smer Shiraz, ktorý je vzdialený asi 800 kilometrov. Chaoticky pôsobiaca premávka prúdiaca na všetky smery a bez akýchkoľvek pravidiel nám dáva poriadne zabrať.

Vymotať sa z menšieho iránskeho mesta o veľkosti Košíc je misia sama o sebe. Prvá adrenalínová jazda v mestskej špičke znamená mať oči na stopkách, ruky na brzdách a hlavne sa nikde nestratiť.

Po hodine bicyklovania sa blížime k výpadovke. Zrazu na nás začne trúbiť jedno z áut a šofér signalizuje, aby sme zastali na okraji cesty. S úsmevom od ucha k uchu nám podáva ruku (na veľké prekvapenie obom) a vrelo nás víta v Iráne.

Pýta sa, odkiaľ sme, kam ideme, a hneď na to pokračuje: „Poďte ku mne domov. Ja som tiež cyklista. Moja priateľka má tu neďaleko byt. Môžete zostať, ako dlho len chcete. Pre nás to bude česť.“

S Olim sa chvíľu nevieme rozhodnúť. Sme už naplno vychystaní a váhame, či je to dobrý nápad. Náš dobrodinec je však vytrvalý a stojí si za svojím. Nakoniec teda prisvedčíme a ako eskort sa držíme za jeho autom.

Cesta z Bandar Abbasu. Foto: cycle2inspire
Irán očami cyklocestovateľa, cycle2inspire Cesta z Bandar Abbasu.

Nechávame nášmu prvému stretnutiu priestor a sme zvedaví, ako sa to celé vyvinie. V Iráne sme ešte len druhý deň a o domácich obyčajoch nemáme ani šajnu.

Quantum, ako sme nášho bleskového priateľa nazvali, hneď po príchode začne organizovať program na večer a zvyšok dňa. Vybavuje zopár rýchlych telefonátov a o chvíľu s úsmevom na tvári vraví: „Moji priatelia sa už tešia, že vás spoznajú. Nie je to často, čo u nás máme takýchto hostí.“

My dvaja ani nevieme, čo na to povedať. Veď na prvý pohľad musíme vyzerať ako dvaja vandráci. Kto by u nás doma len tak vyzdvihol z ulice dvoch túlavých cyklistov.

Popoludnie trávime s ním a jeho veľmi milou priateľkou. Dostávame expresnú lekciu perzštiny, tzv. farsi. Všetky slovíčka si poslušne zapisujeme a sme si istí, že v najbližších mesiacoch ich naplno využijeme. Pochybujeme, že v malých dedinách, či mestách nájdeme anglicky hovoriacich ľudí.

Pomaly tiež zisťujeme, že Quantum nie je asi najtypickejším príkladom tradičného Iránca. Dozvedáme sa, že nie je moslimom, praktizuje jogu, je rozvedený a má tajný vzťah s priateľkou o 15 rokov mladšou. Niečo takéto je v Iráne kompletne spoločensky neakceptovateľné.

Rovnako aj jeho názory na spoločnosť, krajinu, či cestovanie sú veľmi otvorené. Ako univerzitný profesor kvantovej fyziky nám postupne vysvetľuje svoju životnú filozofiu pozitívneho myslenia a rýchlo vyvracia mýtus uzavretého, radikálneho náboženského postoja.

My, Mr, Quantum a jeho priateľka. Foto: cycle2inspire
Irán očami cyklocestovateľa, cycle2inspire My, Mr, Quantum a jeho priateľka.

Večer postupne prichádzajú jeho priatelia. Tak ako aj u nás, nik sa len tak nezjaví s prázdnymi rukami. Jeden prináša ovocie, ďalší koláč a posledný na naše prekvapenie zopár plechoviek piva. S iskričkou v očiach ich podáva Oliverovi a hovorí: „Pre teba. Quantum spomenul, že by si si dal pivo.“

Oli iba vygúli oči, veď to vravel iba zo srandy, keďže v Iráne platí absolútna prohibícia. O pár minút sa dozvedáme, že jedna plechovka ho stála v prepočte 5 dolárov a v duchu si dávame záväzok, že nabudúce si naše hlúpe žarty radšej necháme pre seba.

Takto to však v Iráne funguje. Ak ste raz v niekoho dome hosťom a požiadate o niečo, aj keď len zo žartu, domáci spravia všetko pre to, aby vaše želanie splnili. Nepozerajú, koľko námahy, peňazí či potu ich to bude stáť. Keď môžu, tak vám zo srdca a s úsmevom vyhovejú a pomôžu.

V tomto duchu teda Quantum a jeho priatelia okamžite organizujú aj náš nasledujúci deň. Hovoria, že tak 90 kilometrov od Bandar Abbasu, na našej trase, má ich kamarát menší víkendový dom. Stačí mu vraj zavolať a zajtra večer sa tam opäť môžeme všetci stretnúť.

Ako sa zdá, nám tam stačí iba odbicyklovať a oni sa postarajú o všetko ostatné. A tak sa aj stane. Na druhý deň o 90 kilometrov ďalej nás veselo vítajú tie isté tváre – spolu s typicky iránskym kebabom (opekané jahňacie mäso na špíze). Ešte v ten večer partia odchádza domov a nám prenecháva kamarátovu vilu.

Opekačka na iránsky spôsob. Foto: cycle2inspire
Irán očami cyklocestovateľa, cycle2inspire Opekačka na iránsky spôsob.

Táto príhoda je len prvou z nespočetného množstva podobných stretnutí, ktoré sme zažili počas našej cesty skrz Irán. Každý deň v sedle sme boli aspoň raz zastavení a pozvaní na horúci čaj alebo kebab.

Bolo bežné, že počas našich krátkych zastávok pri ceste si k nám niekto prisadol a ponúkol nás svojím jedlom. Občas si posádka auta s radosťou k nám prisadla so svojím vlastným obedom.

Po týchto prestávkach sme vždy odchádzali s pár kilami navyše, pretože všetko ovocie, datle a iné dobroty boli nabalené v našich taškách. Protestovať, že sme už aj tak ťažkí a nemáme tieto veci kam dať, bolo úplne zbytočné.

Nové výzvy

Ako cyklisti sme sa tak stretli s novými výzvami. Vedeli sme, že je jedna zastávka na čaj bude znamenať trojhodinový rozhovor a pravdepodobne aj pozvanie na večeru alebo domov. V našom plánovaní to znamenalo koniec bicyklovania na deň, dva či týždeň.

Podobne to bolo aj so stanovaním. Skrývanie sa pred domácimi a hľadanie skôr zašitých miest na kemping sa nám veru pred Iránom ešte nestalo. Ak náš stan odhalili lokálni, okamžite nasledovala ponuka na večeru a prenocovanie. Niekedy sme si dokonca robili stávky, ako dlho im to potrvá, kým nás nájdu. Desať minút, dvadsať minút…?

Pozvánka na obed v prírode. Foto: cycle2inspire
Irán očami cyklocestovateľa, cycle2inspire Pozvánka na obed v prírode.

Po istom čase však človek túži aj po troche súkromia, alebo proste po dni na bicykli nemá náladu na dlhé konverzácie a neskorý spánok. Bolo teda treba nájsť miesta, kde nás nikto z miestnych neobjaví. Takýchto prípadov však bolo málo a za dva mesiace sa nám podarilo úspešne stanovať možno tak desaťkrát.

Pohostinnosť domácich…

… je veľkou súčasťou cestovania cez Irán. Všetky pozvania sú vždy spojené so štedrosťou a ochotou ukázať, že Iránci sú iní, ako si myslí svet.

Slová Hosť do domu, Boh do domu sú na dennom poriadku a práve vďaka nim sme mali ako cyklocestovatelia unikátnu možnosť oboznámiť sa s ich tradíciami, domácou kuchyňou, náboženstvom, a tak spoznať pravú iránsku kultúru a spoločnosť.

Mohli sme nahliadnuť do skutočného života obyčajných iránskych rodín. Obraz, ktorý sa nám takto naskytol, je kompletne iný ako ten, o ktorom sa hovorí v médiách alebo ten, ktorý sa vám núka na ulici.

Kontrast medzi vonkajším svetom a tým za zavretými dverami nás mnohokrát udivil. Ale o tom až nabudúce.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #cyklistika #Irán #Irán očami cyklocestovateľa