Lotyši sa na cudzincov neusmievajú. V Rige pracuje ako sprievodca Philip Birzulis, ktorý sa do Lotyšska presťahoval v roku 1994. Vtedy ho prekvapilo, že niektorí ľudia radšej prejdú na druhú stranu ulice, len aby sa vyhli stretnutiu s inou osobou.
Reportérka BBC priblížila svoju skúsenosť z pobaltského štátu na spomienke z cesty vlakom. Po určitej dobe si vraj uvedomila, že v súprave sa rozpráva len ona a jej priatelia. Pri prechádzke Rigou si zase všimla, že aj spoluidúci Lotyši si medzi sebou udržujú väčší odstup.
Lotyšská spisovateľka Anete Konsteová navrhla kampaň, ktorá rezervovanosť jej 2,2-miliónového národa oslavuje aj karikuje. Súčasťou je napríklad obrázok muža sediaceho na záchode. Nad ním je nápis „Konečne som sám. Aká úľava.“ „Nemyslím si, že naša kampaň preháňa. V skutočnosti je to ešte horšie!“ vyhlásila Konsteová.
Vedecké štúdie preukázali väzbu medzi tvorivosťou a sklonmi k samote. A kreativita je dôležitou súčasťou identity Lotyšov, tvrdia miestni psychológovia. Vláda v Rige zdôrazňuje kreativitu vo svojich vzdelávacích a ekonomických plánoch a Európska komisia zaradila Lotyšsko medzi krajiny s najvyšším podielom kreatívneho priemyslu. Patria doň odvetvia ako softvér, umenie, reklama, architektúra a módne návrhárstvo.
Rezervovanosť Lotyšov súvisí aj s nízkou hustotou obyvateľstva a s nerovnomerným osídlením krajiny. „Lotyši jednoducho nie sú zvyknutí vídať okolo seba veľa iných ľudí. Je skôr vzácnosťou, že by museli čakať na stôl v reštaurácii alebo sedieť blízko ďalších hostí,“ povedala architektka Evelina Ozolaová.
„Cez deň sa nezhromažďujeme v kaviarňach, nepribližujeme sa k náhodným ľuďom na ulici,“ povedala prekladateľka a novinárka Justine Verneraová. Dodala, že v národnej identite prežíva ideál sebestačnosti. Ten často vychádza z romantizovanej predstavy historických izolovaných vidieckych statkov.
BBC upozorňuje, že napriek všetkým podobnostiam nemožno hovoriť o zhodnej povahe všetkých obyvateľov Lotyšska. Už len preto nie, že v krajine žije aj početná ruská komunita a ďalšie menšiny s vlastnou kultúrnou tradíciou.
Rozdiely sú aj medzi generáciami. Starší ľudia, vychovaní v sovietskej dobe vynucovaného kolektivizmu, sa nesprávajú úplne rovnako ako tí, čo vyrastali v porevolučnej ére.
Mnohí Lotyši navyše tvrdia, že sklon k introverziu je vlastný aj Fínom či Estóncom. Osobný priestor si vraj veľmi strážia tiež Švédi.