Štyristoročný kláštor Katarínka zachraňujú a opravujú už 20 rokov

08.07.2018 14:00
katarínka, ruiny, kostol,
Ruiny kostola a kláštora sv. Kataríny pri Dechticiach opravujú dobrovoľníci viac ako 20 rokov. Autor:

Stovky ľudí si v areáli zrúcaniny Kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej v lese pri Dechticiach v okrese Trnava pripomenuli sviatok sv. Cyrila a Metoda, ako aj 400 rokov od podpísania zakladacej listiny tohto františkánskeho kláštora.

Deň otvorených dverí tu zorganizovalo občianske združenie Katarínka, ktoré už viac ako dvadsať rokov prostredníctvom dobrovoľníkov pracuje na záchrane majestátnych zrúcanín pred ich zánikom a organizuje aj archeologické výskumy.

Zakladaciu listinu kláštora podpísal gróf Krištof Erdődy 21. decembra roku 1618 v priestoroch kaštieľa v susednej Chtelnici, františkánom daroval tiež pozemky na sad, záhradu a rybníky.

V 17. a 18. storočí býval kláštor Katarínka cieľom veľkých pútí, na ktoré chodili tisícky veriacich z Trnavy a okolia.

Svätú omšu na lúke pred kostolom celebroval provinciálny minister Rehole menších bratov – františkánov Vladimír Olbert. Ocenil prácu dobrovoľníkov, ktorí podľa neho okrem záchrany múrov, ktoré už františkánom dávno nepatria, nezabúdajú ani na Boha.

Okolnosti podpisu zakladacej listiny františkánskeho kláštora priblížili ochotnícki herci z občianskeho združenia Zámok Hlohovec a tanečná skupina Saltarello.

Na Katarínku prišiel aj deväťdesiatročný archivár a historik Jozef Šimončič, ktorému dobrovoľníci zo združenia Katarínka poďakovali za jeho odborné práce, ktoré verejnosti odhalili viaceré tajomstvá tohto miesta medzi obcami Dechtice a Naháč.

Trnavský župan Jozef Viskupič vidí v areáli zrúcaniny s vyhliadkovou vežou a v jej okolí vysoký turistický potenciál. „Katarínka má úžasné genius loci, stretáva sa tu viacero turistických atraktivít. Jedna je samotný príbeh Katarínky, potom je tu torzo úzkokoľajnej železničky a jej bývalá infraštruktúra, ktorá sa hodí na vybudovanie cyklotrás,“ poznamenal Viskupič.

Toto miesto neďaleko Trnavy si podľa neho nezaslúži macošský prístup zo strany tých, čo sa majú starať o cestovný ruch.

Kláštor svojím dekrétom v roku 1786 zrušil cisár Jozef II. Mnísi ho museli opustiť a odsťahovať sa do Trnavy. Niektoré oltáre skončili v Jablonici, knihy v okolitých farnostiach, archív si vzala Uhorská komora.

Opustený kláštor sa postupne začal meniť na ruiny. Obrat nastal až v roku 1995, kedy sa ho ujali dobrovoľníci pod vedením Petra Hercega.

Areál postupne čistili, múry spevňovali a minulý rok otvorili vo veži bývalého kostola vyhliadkovú vežu.

#Katarínka #kláštor
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk