Čínsky múr má aj Slovensko. Sú ním tajomné Valy obrov

, 15.07.2018 07:00

Slovensko je čarovná krajina plná prírodných krás, fascinujúcej histórie aj jedinečných historických skvostov. Známe pamiatky, medzi ktorými sú aj mnohé zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, však nie sú to jediné, čím sa naša krajina môže pýšiť.

Čínsky múr má aj Slovensko. Sú ním tajomné Valy...
Čínsky múr má aj Slovensko. Sú ním tajomné Valy obrov. Autor: Tatiana Michalková, Pravda

Skrýva oveľa viac, mnohé poklady sú však zahalené tajomstvom a vie o nich len pár miestnych. Práve tie vám chceme predstaviť v našom novom letnom seriáli Utajené poklady Slovenska.

Jedným z najzáhadnejších slovenských pokladov sú tajomné Spečené valy, nazývané niekedy aj Valy obrov. Kde všade sa tiahnu, aké sú dlhé, aké vysoké, kto a prečo ich postavil? To je otázka, nad ktorou si lámu hlavy archeológovia, ale aj nadšenci, ktorým kopy zeminy, navŕšené na seba a tiahnuce sa krajinou, nedajú spávať. Jedným z nich je aj Jozef Petrík, ktorého valy fascinujú už niekoľko rokov.

„Spečené valy, Dlhé valy, Valy obrov alebo Sarmatské valy, to všetko sú názvy pre to, čo u nás na Slovensku po prvýkrát spozoroval a zaznamenal slovenský archeológ, rímskokatolícky kňaz, geológ, mineralóg, paleontológ, historik, botanik a etnograf Andrej Kmeť,“ vysvetlil Petrík.

Andrej Kmeť vydal v roku 1901 aj knihu, kde Spečené valy po prvý raz spomína. Informácie o nich zozbieral od miestnych ľudí a dokonca sa sám vybral do Pečeníc, kadiaľ sa valy tiahnu. Z toho, čo tu videl, odvodil aj názov Spečené valy.

„Vzhľadom na to, že vo valoch našli kamene spečené dokopy, Andrej Kmeť predpokladal, že tu došlo k nejakému veľkému požiaru, ktorý vyvinul takú vysokú teplotu, pri ktorej sa kamene k sebe spiekli. Pôvodne sa myslelo, že to bola iba nejaká náhodná udalosť, že došlo k požiaru pri útoku, ale neskôr si vedci uvedomili, že takú teplotu by len čisté zhorenie drevenej palisády spôsobiť nemohlo. Zrejme teda išlo o cielenú činnosť a zámer,“ vysvetlil Petrík s tým, že kamene sú k sebe spečené len na niektorých miestach. Takéto kamene sa vyskytujú konkrétne aj pri Pečeniciach neďaleko Banskej Štiavnice.

Tajomné Valy obrov.
Tajomné Valy obrov. Autor: Tatiana Michalková, Pravda

Slovenský Čínsky múr

„Udáva sa, že Spečené valy merajú na dĺžku až šesťdesiat kilometrov. Existujú domnienky, že majú tri ramená, iná štúdia však vraví, že ramená sú dve. Valy sú tvorený kameňmi, zeminou a drevom. Drevo vytváralo na korune valu palisádu,“ uvádza Petrík.

Slovensko rozhodne nie je jediné, cez ktoré sa tiahnu podobné valy. Prvýkrát sa totiž zmienka o nich objavuje už v 13. storočí pod názvom Fossa giganteum. Takéto valy sa nachádzajú aj vo východnom Maďarsku, v Rumunsku a Bulharsku.

Slovenské valy by mali byť podľa predpokladov ich pokračovaním. Cez naše územie vedie val od vrchu Sitno na juh cez Štiavnické vrchy, Pečenice, Bátovce, Dudince, Dolné Semerovce až k rieke Ipeľ.

Západnejšie sa tiahla jeho druhá vetva a tretia vetva mala ísť od Žarnovice až k ústiu Hrona do Dunaja. Val je na báze široký 12 až 15 metrov, na temene má šírku 2 až 4 metre a výška je 2,5 až 3 metre. Datovanie valov je však neisté. Podľa Petríka to bývali obranné prvky.

„Slúžili na to, aby zabránili nepriateľovi v útoku a vniknutiu na územie. Valy boli nepriechodné pre kone, znamenalo to, že nepriateľ musel zísť z koňa, vydať sa ďalej pešo, čo pre neho bolo nevýhodou a stal sa automaticky ľahkým terčom,“ konštatuje Petrík. Valy podľa neho neboli dosiaľ podrobne archeologicky skúmané.

Tajomné Valy obrov.
Tajomné Valy obrov. Autor: Tatiana Michalková, Pravda

„Venovala sa im jedna štúdia, kde sa hovorí, že by mohli pochádzať zo 4. storočia nášho letopočtu a boli hranicou medzi Rímskou ríšou a barbarmi. Je predpoklad, že tu na Slovensku ich tiež vybudovali Rimania. Vzhľadom na to, že Marcus Aurelius tu plánoval vytvoriť Markomániu, snažil sa posunúť hranicu Rímskej ríše a z tohto dôvodu dal vystavať aj tento val, aby mal pod kontrolou ďalší úsek Jantárovej cesty smerujúcej k Pobaltiu. Tu však nesedí datovanie. Historické záznamy totiž hovoria, že Marcus Aurelius uzavrel so Sarmatmi mier v roku 175 nášho letopočtu a dohodli sa na 15-kilometrovom bariérovom území, kde nebude nikto žiť okolo ich hraníc, a na tom, že Rimania pre nich postavia východnú hranicu medzi Sarmatiou a Dáciou, čo zodpovedá presne hranici Sarmatských valov v Rumunsku,“ hovorí Petrík.

„Zostáva nám iba konštatovať, že valom sa doposiaľ nikto podrobnejšie a systematicky nezaoberal. Výskumy a merania sa téme venovali iba okrajovo, nepriniesli žiadne určité zistenia o jeho veku a účele. Archeológovia ho preto s opatrnosťou datujú do 4. storočia nášho letopočtu, a to nie na základe archeologických nálezov, ale na základe porovnávania veku so Sarmatskými valmi na území dnešného Maďarska, Rumunska a Bulharska, ktorých vek je tiež sporný. Pokladám do budúcnosti za svoju povinnosť komplexne zmerať a preskúmať Valy obrov. Vždy, keď som tam, všimnem a uvedomím si vždy niečo nové, čo mi predtým unikalo a snažím sa nájsť paralely s inými stavbami,“ uzavrel Petrík.

Pamiatky, ktoré pomaly miznú

Ján Rajtár, archeológ z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, hovorí, že Valom obrov sa naposledy venoval dnes už zosnulý archeológ Titus Kolník. „Takzvané Spečené valy boli zemnými valmi s drevenou konštrukciou a snáď i palisádou, doplnené priekopou a slúžili zjavne na obranu. Najlepšie zachované boli v Žemberovciach, Súdovciach, ale aj v Chľabe, Pečeniciach a Novom Tekove. Geograficky však mali značný rozsah. Len na niektorých miestach sa v malom rozsahu i skúmali. O ich funkcii, datovaní a význame sú viaceré hypotézy, a to od bronzovej doby, čo je nepravdepodobné, cez dobu Keltov a Dákov, obdobie avarského kaganátu (7. až 8. storočie), veľkomoravské obdobie (9. storočie) či po hraničné opevnenia Uhorského kráľovstva (11. storočie), neskôr proti Tatárom alebo Turkom,“ hovorí Rajtár.

Tajomné Valy obrov.
Tajomné Valy obrov. Autor: Tatiana Michalková, Pravda

Podľa neho Titus Kolník v súvislosti s podobnými valovými opevneniami v Potisí, ktoré sa považujú za sarmatské a datujú sa do neskorej doby rímskej, uvažoval, či nemohli byť ich predĺžením aj na Slovensku.

„Valy sú určite významné a patria medzi pozoruhodné pamiatky, ktoré už možno pomaly miznú,“ dodal Rajtár. Aj Jozef Petrík poukazuje na skutočnosť, že na Slovensku sa bohužiaľ príliš často stáva, že val náhle presekne cesta a veľmi rýchlo sa z mapy krajiny stráca.

Tiež upozorňuje na fakt, že kým archeológovia val dosiaľ podrobne nepreskúmali, zaujímajú sa oň hľadači pokladov, ktorí ho takisto na mnohých miestach ničia.

Kolník označil Valy za gigantické dielo

Zo slovenských archeológov sa Valy obrov stali srdcovou záležitosťou priamo pre uznávaného odborníka Titusa Kolníka, ktorého jeho kolegovia zo Slovenskej akadémie vied označili za jedného z nestorov slovenskej archeológie. Kolník valy skúmal a chcel, aby sa podrobili dôkladnému archeologickému výskumu. Toho sa však už nedožil, zomrel vlani v novembri vo veku 86 rokov. Práve on však valy označil za významnú slovenskú záhadu.

„Dnes sú Valy obrov väčšinou rozrušené a preto iba nepatrne sledovateľné. Je mimo pochybnosti, že projektovanie a budovanie tohto mohutného a veľkoryso ponímaného opevnenia sa mohlo uskutočniť iba v dobe vysokoorganizovanej spoločnosti. Na stavbu gigantického diela, ktorého súčasť tvorí aj val v Pečeniciach, bolo treba veľa pracovných síl a dobrá organizácia práce. I v dobe výkonných veľkokapacitných mechanizmov by bola výstavba tohto slovenského Čínskeho múru časovo aj ekonomicky značne náročná. Oprávnene možno predpokladať, že jeho výstavbu mohla uskutočniť iba spoločnosť s pevným, vysokoorganizovaným politickým či vojenským systémom. Na našom území to bolo aktuálne v 1. storočí po Kristovi, najpravdepodob­nejšie v rímskej dobe a v rámci nej v 2. tretine 4. storočia,“ napísal nestor slovenskej archeológie Titus Kolník.

Tajomné Valy obrov.
Tajomné Valy obrov. Autor: Tatiana Michalková, Pravda

Toto jeho vyjadrenie sa nachádza priamo na informačnej tabuli nachádzajúcej sa pri Spečených valoch. Kolník zároveň vyjadril názor, že mnohými odborníkmi akceptovaná hypotéza o komplexnom obrannom valovom systéme tiahnucom sa cez Štiavnické vrchy až k Dunaju, ďalej cez Potisie k Železným vrátam a cez Rumunsko až k Dunajskej delte, je reálna.

„Spečený val v Pečeniciach bol na začiatku či skôr na konci tohto opevňovacieho systému. Nepochybne systém dlhých valov označovaných niekedy ako európsky Čínsky múr predstavuje dodnes významnú záhadu včasnohistorického vývoja na Slovensku i v juhovýchodnej Európe. Uspokojivú a definitívnu odpoveď pre viaceré problémy, jeho priebeh, konštrukciu, funkciu a datovanie by mohol priniesť systematicky medzinárodne koordinovaný výskum, letecká prospekcia, geofyzikálne merania a archeologické vykopávky,“ napísal Kolník.

Ako sa dostať k Valu

Starosta Bátoviec Peter Burčo hovorí, že val sa tiahne ponad obec Bátovce, ale patrí do katastra Pečeníc.

„Dostať sa naň dá z oboch obcí. Spečenému valu sa viac venuje turistický chodník, ktorý sa začína v Pečeniciach, aj keď ten je momentálne ťažko priechodný a dohľadateľný, lebo ho za posledné roky nepreznačkovali. Pracujeme na tom, aby sme ho preznačkovali my z Bátoviec. Naša vízia je, aby sa to stalo tento alebo na budúci rok. Čo sa týka výkladu k tomu, čo vlastne val je, tak každý tvrdí niečo iné, jedni vravia, že ho postavili obri, iní že je z bronzovej doby, ďalší tvrdia, že to sa vyliala len láva zo Sitna,“ povedal starosta.

Dodáva, že Bátovce momentálne pracujú na veľkej geografii obce a preto k nim čoskoro prídu historici a geológovia, ktorí budú skúmať aj časť valu.

V Bátovciach čakajú archeológov

Starosta Bátoviec Peter Burčo (na snímke) hovorí, že val sa tiahne ponad obec Bátovce, ale patrí do katastra Pečeníc.

„Dostať sa naň dá z oboch obcí. Spečenému valu sa viac venuje turistický chodník, ktorý sa začína v Pečeniciach, aj keď ten je momentálne ťažko priechodný a dohľadateľný, lebo ho za posledné roky nepreznačkovali. Pracujeme na tom, aby sme ho preznačkovali my z Bátoviec. Naša vízia je, aby sa to stalo tento alebo na budúci rok. Čo sa týka výkladu k tomu, čo vlastne val je, tak každý tvrdí niečo iné, jedni vravia, že ho postavili obri, iní že je z bronzovej doby, ďalší tvrdia, že to sa vyliala len láva zo Sitna,“ povedal starosta.

Dodáva, že Bátovce momentálne pracujú na veľkej geografi i obce, a preto k nim čoskoro prídu historici a geológovia, ktorí budú skúmať aj časť valu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Leto s Pravdou #Utajené poklady Slovenska
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku