Rieka Dyje, v zahraničí známa aj ako Thaya, pretekajúca moravským Znojmom, je ideálnym výberom pre vodáckych začiatočníkov. Najmä horná časť jej toku od Znojma, najväčšieho mesta na celom jej toku, je menej náročná, tok je pomalý, často sa jazdí „po oleji“.
Olej vo vodáckej „hantýrke“ znamená dlhý úsek stojatej vody. Na Dyji býva výška hladiny rieky maximálne po pás (okrem oblastí pred haťami, ktoré vodu zadržiavajú), takže tunajší splav je vhodný pre rodiny s deťmi aj školské skupiny. Na hatiach sú dokonca postavené kĺzačky, pomocou ktorých možno výškový rozdiel medzi dvoma hladinami ľahko a bez prevrátenia sa prekonať.
Nie milovníci, ale „čuníci“!
My sme splavovali Dyju v júni, keď bolo extrémne málo vody. Nikdy sme sa tak nepoprechádzali po dne nejakej rieky ako po Dyji. Ak si ako neinformovaný začiatočník zoberiete totálne nevhodnú obuv, čiže gumené šľapky, chôdzu po riečnych kameňoch si počas tlačenia a ťahania lode skutočne vychutnáte! Šľapky sa totiž nielenže priliepajú o bahenné dno, ľahko skĺznu z nohy a odplávajú, ale nechránia priehlavok nohy ani členok pred nástrahami pod vodnou hladinou.
Foto: DÁVID POPOVIČ
Tým, ktorí nechcú investovať do neoprénovej obuvi, vodáci odporúčajú obyčajné staré šnurovacie členkové tenisky. Alebo obuv, ktorú si nosievame do mora ako ochranu pred morskými ježkami. V potrebnej výbave „na vodu“ nesmie chýbať pokrývka hlavy, opaľovací krém a dostatok tekutín. Dyje je jedna z najčistejších riek a často dovidíte na dno.
V kontraste s informáciou o čistote vody (neďaleko je najmenší národný park ČR Podyjí) znojemskí vodácki nadšenci túto jar len na štvorkilometrovom riečnom dyjskom úseku vyzbierali viac ako tonu odpadu. Je to nepochopiteľné, ale aj mnohí ľudia, ktorí sa tvária ako milovníci prírody, nie sú milovníci, ale „čuníci“.
Keď Dyje srdce „myje“
Dyje je najmä pre rodených Znojemčanov neoddeliteľná súčasť ich detstva a niektorých dokonca živí. Pre Davida Grosa, vedúceho Vodáckeho centra v Znojme, je rieka takmer ako jeho ženská polovička. Prirástla mu k srdcu a obmýva jeho dušu. Pôvodnú Starú vodáreň, ktorá bola úpravovňou vody pre Znojmo ešte z roku 1911, prerobili na Vodácke centrum. Zároveň je to jedno z táborísk vybavených pitnou vodou, toaletami, ohniskami a stánkom s občerstvením.
Foto: DÁVID POPOVIČ
Odtiaľto možno štartovať na splav, či už trvajúci niekoľko hodín, alebo dní. V závislosti od vybranej trasy. Davidov vodácky koníček pred časom prerástol do zamestnania – požičiava lode (centrum ich má vyše sto a cez víkendy bývajú počas sezóny na vode prakticky všetky), všetok vodácky výstroj ako pádla, vesty, vodotesné vodácke barely, zabezpečuje odvoz lodí a ľudí z cieľa cesty naspäť.
„Bývam päť minút od rieky v starej časti Znojma, čo je super. Ale táto práca znamená aj to, že na dovolenku môžem odcestovať jedine počas zimy, ale aj vtedy lektorujem lyžiarske školy u nás na Lipne,“ smeje sa. Taký nízky stav vody ako v júni 2018 ešte nezažil! V najkrajšom úseku rieky, ktorá meandruje nádhernou prírodou od táboriska v Krhoviciach, bolo treba veľmi často vystupovať z lode a tlačiť ju plytčinami. A čím mal človek menej skúseností a čím menej vedel vodu „čítať“, tým musel vstupovať do rieky častejšie. Našťastie má v teplých letných dňoch príjemnú teplotu 17 až 20 stupňov.
Sú to nervy, vraziť do „želvy“
Na južnej Morave požičiavajú najmä dva druhy lodí. Najbežnejšie je dvojmiestne kanoe Vydra, je to najčastejší typ, ktorý sa používa približne od konca 70. rokov. Medzi vodákmi je obľúbená aj loď Samba, ktorá je väčšia, mohutnejšia a stabilnejšia, nie je však taká obratná a rýchla. Pre začiatočníka je teda z hľadiska stability lepšia práve tá druhá.
Foto: DÁVID POPOVIČ
„Nemá význam kupovať si vlastnú loď, ak človek ide na vodu raz, dvakrát ročne. Navyše treba riešiť aj problém so skladovaním. Jednoduchšie je požičať si ju, dve stovky českých korún na deň nie sú taká vysoká suma,“ hovorí David. Tieto polyetylénové kanoe vydržia takmer všetko, aj nájazd na balvan zákerne ukrytý tesne pod hladinou, nazývaný „želva“. Nafukovacie kanoe či raft sú, samozrejme, z hľadiska možného poškodenia krehkejšie.
Splav Dyje je dobrým rozhodnutím aj pre rodiny s deťmi, ktoré prídu navštíviť nádherné stredoveké Znojmo. V znojemskom vodáckom oddiele sú deti už od šiestich rokov, ale s rodičmi idú v rámci zážitkového výletu na vodu často aj menšie. Vpredu na lodi sedí „háčik“, čo je obyčajne mama, v strede dieťa, resp. osoba bez pádla, ktorej sa hovorí „porcelán“, a vzadu je najdôležitejší kormidelník alebo „zadák“, ktorého treba poslúchať. Kormidelník má podľa vodáckych pravidiel vždy pravdu. Na svoje si prídu všetci, lebo napríklad v táborisku Hrádek si možno dohovoriť ochutnávku moravského vína.
Verme, že sa pod stanom nič vážneho nestalo
Dyje má tú výhodu, že nie je preplnená ako napríklad Vltava, na ktorej je v sezóne aj 5-tisíc lodí. A od slovenskej hranice je do juhomoravského Znojma hodinka cesty. Na Slovensku je známou vodáckou turistickou riekou okrem pokojných dunajských ramien, Váhu, Ipľa, Oravy či Ondavy najmä rieka Hron. Veď aj Elán spieva v Neveste v piatom mesiaci: „Žila ona a žil on. Splavovali spolu Hron. Verme, že sa pod stanom nič vážneho nestalo.“
„Vodácke svadby?“ smeje sa David. „Jednu sme mali pred mesiacom. Pri východe z kostola sme urobili vodácky špalier a obľúbený únos nevesty sa uskutočnil tak, že sme ju vysadili uprostred rybníka, ženích musel zhodiť ,kvádro‘ a na malom kajačiku si ísť po ňu. Na brehu sme pre všetkých prichystali občerstvenie a zabávali sa na tom.“ Mimochodom, známy pozdrav „ahoj!“ je vodácky, pôvodne námornícky. Ahoj bolo kedysi napísané na každej lodi. Je to skratka slov „Ad HOnorem Jesus“, ku cti Ježiša.
V jednej slovenskej vodáckej piesni od Mira Blahu sa spieva: „Plavba, spev a milovanie, rýchlo cvála čas, bolo im tam spolu dobre, chcú sa stretnúť zas!“
Vodácke pravidlá
- 1. Vodák môže stratiť pádlo – hrozné.
- 2. Vodák môže stratiť svoje veci – nepredstaviteľné.
- 3. Vodák môže stratiť „háčika“ – neospravedlniteľné.
- 4. Vodák môže stratiť pádlo, veci, háčika aj loď.
- 5. Ale nikdy, nikdy nesmie na vode stratiť zmysel pre humor.