Hrad Ľubovňa hostil kráľov a chránil ich klenoty

Dominanta Starej Ľubovne má pestrú históriu. Zastavovali sa tam vladári a mali tam aj slávneho väzňa.

24.07.2018 07:00
hrad Ľubovňa Foto:
Kráľovský hrad Ľubovňa
debata

Začiatky hradu Ľubovňa siahajú hlboko do minulosti. Predpokladá sa, že ho dal na prelome 13. a 14. storočia postaviť uhorský kráľ Ondrej III., hoci niektoré zdroje tvrdia, že to bolo poľské knieža Boleslav. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1311.

Pevnosť na vápencovom kopci nad riekou Poprad v tom čase slúžila ako strážny hrad na uhorsko-poľských hraniciach, ktorý chránil obchodnú cestu do susednej krajiny.

Hrad mal najprv iba kruhovú vežu a gotický palác, neskôr ho rozšírili o ďalšie stavby. Na začiatku 14. storočia patril významnému šľachtickému rodu Omodejovcov, ktorí vlastnili rozsiahle územia na východnom Slovensku.

Postavili sa však proti uhorskému kráľovi Karolovi Róbertovi, na čo doplatili. Panovník ich porazil, ich majetky zhabal a hrad tak získali jeho spojenci Drugethovci. Koncom 14. storočia tam zavítal i kráľ Žigmund Luxemburský.

Práve on sa v roku 1412 postaral o najdôležitejšiu udalosť v histórii hradu, keď tam uzavrel mier medzi Uhorskom a Poľskom. Keďže mu poľský kráľ poskytol finančnú pôžičku, Žigmund mu dal do zálohu Ľubovniansky hrad a 16 spišských miest.

Až do roku 1769 tak na hrade sídlili poľskí správcovia, ktorí sa starali o zálohované oblasti. Pre Ľubovňu to bolo významné obdobie. Na návštevu prišli viacerí poľskí vladári a počas vojny so Švédskom v rokoch 1655 – 1661 tam dokonca uchovávali poľské korunovačné klenoty.

Dôležitá funkcia hradu sa odrazila i na jeho prestavbe. Po tom, čo v roku 1553 vyhorel, poľský kráľ nariadil jeho obnovu. Vybudoval z neho silnú pevnosť s veľkolepým renesančným palácom. Ďalšie stavebné úpravy nasledovali v polovici 17. storočia, keď pribudla nová brána, východný bastión, kaplnka a barokový palác.

V roku 1768, keď bol hrad ešte v poľských rukách, v ňom väznili aj známeho dobrodruha, cestovateľa a neskoršieho kráľa Madagaskaru Mórica Beňovského. Desať mesiacov ho držali v hradnej veži. Podľa legendy ho z nej vyslobodila jedna žena, ktorá sa doňho zaľúbila. Vraj opila stráže a schovaného pod sukňou ho vyviedla von.

Keď v roku 1772 Mária Terézia zrušila spišský záloh, hrad sa síce vrátil Uhorsku, no zároveň stratil svoje významné postavenie. Krátko ho využívali ako kasáreň či sklad, potom ho štát predal.

V rokoch 1825 až 1880 ho vlastnila rodina Raiszovcov, ale jeho údržba bola taká nákladná, že ho predala mestu. Aj pre to to však bolo príliš náročné, a tak ho v roku 1882 predalo poľskému rodu Zamoyských, ktorý na hrade urobil potrebné opravy. Po druhej svetovej vojne v roku 1945 pripadol hrad Československej republike.

Zrekonštruovali ho a v roku 1966 v ňom napokon zriadili múzeum. Od piatka až do nedele (27. – 29. júla) sa tam aj v blízkom skanzene koná podujatie Keď sa kráľ z víťaznej bitky na hrade zastaví. Ide o rekonštrukciu historickej udalosti z roku 1683. Ľubovňu vtedy navštívil poľský panovník Ján III. Sobieski, ktorý sa vracal po porážke Turkov pri Viedni.

Užitočné informácie

  • Vstupné: dospelí 5 €, deti od šesť do 19 rokov a študenti 2,50 €, seniori nad 60 rokov 3,50 €, ZŤP 1 cent, sprievod ZŤP má polovičnú zľavu, rodina (dvaja dospelí s 1–4 deťmi do 15 rokov) 10 €
  • Doprava: autobusom alebo vlakom na stanicu v Starej Ľubovni a odtiaľ pešo (hrad je vzdialený asi 3 km) alebo MHD (z konečnej zastávky na Zámockej treba k hradu prejsť ešte asi 1 km)
  • Parkovanie: parkovisko pod hradom je spoplatnené
  • Tip na suvenír: v areáli hradu a skanzenu je šesť predajní suvenírov, kúpiť sa dajú mince, pamätné známky, magnetky, detské maľovanky, pexeso, čokoláda a nápoje v plechovkách s motívom hradu, vystrihovačky kráľovskej koruny, v skanzene zase zamagurské bábiky, kožené výrobky, šúpolienky či drotárske výrobky
  • Tip na jedlo: pod hradom sa nachádza Salaš u Franka s tradičnou slovenskou kuchyňou, na hrade je bufet U Mórica a v areáli skanzenu reštaurácia U grófky Izabely, kde majú dobrý guláš v bochníku chleba

Atrakcie v okolí

Ľubovniansky skanzen

Múzeum ľudovej architektúry sprístupnili pod hradom v roku 1985. Zaujímavý je najmä zrubový gréckokatolícky kostolík východného obradu z roku 1833, zrubové domy zo začiatku 20. storočia či remeselnícke dielne.

Vlani tu otvorili aj školiace stredisko pre mladých včelárov s ukážkami tradičného včelárstva.

Vojenská expozícia Michala Strenka

Za areálom skanzenu v Starej Ľubovni možno navštíviť výstavu venovanú Michalovi Strenkovi.

Je to rodák z blízkej obce Jarabina, ktorý sa preslávil ako americký vojak vztyčujúci vlajku na ostrove Iwodžima počas druhej svetovej vojny, v ktorej i zahynul.

Expozícia pripomína padlých aj súčasných vojakov.

Cyklostopy – cyklovňa

V okolí Starej Ľubovne sú k dispozícii tri singletracky rôznej dĺžky a náročnosti: Vlčia, Medvedia a Rysia stopa. Každá je označená piktogramom so zvieracím motívom.

Prechádzajú cez les, najdlhšia Vlčia meria tri kilometre a zaberie asi 11 minút. Na trase sa nachádza zhruba 110 zákrut, klopeniek a drevených skokov.

Minerálne pramene

Pri obci Sulín v údolí rieky Poprad vyvierajú pramene liečivej minerálnej vody Sulinka, ktorá zmierňuje žalúdočné a tráviace ťažkosti.

Z prameňa Veronika v Levočských vrchoch vyviera zase z hĺbky 176 metrov prírodná minerálna voda Ľubovnianka.

Priaznivo pôsobí na srdce, zmierňuje bolesti hlavy a uvoľňuje cievy.

Liečebné kúpele

V kraji možno navštíviť kúpele Červený kláštor Smerdžonka, kde sa špecializujú na liečbu kožných ochorení využívajúc prírodnú minerálnu vodu Smerdžonka (názov získala podľa sírového zápachu) a Vyšné Ružbachy s letným kúpaliskom a prírodným kráterom s termálnou minerálnou vodou.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #hrad #Stará Ľubovňa #Leto s Pravdou