Foto: SHUTTERSTOCK
Lolomaniho dom bol impozantnou stavbou v Gjirokastëri na juhu Albánska. Dnes je to hromada trosiek, rovnako ako desiatky ďalších domov v tomto kamennom meste, ktoré je klenotom svetového kultúrneho dedičstva. Píše o tom agentúra AFP.
Hradby pochádzajú z 3. storočia a jeho opevnené stavby, z ktorých väčšina bola postavená v 17. a 18. storočí, vyniesli mestu v roku 2005 zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Domy v tomto meste sú však ohrozené: často sú prázdne, roky neudržiavané a niektoré sa dostali do vlastníctva príliš mnohých osôb, ktoré sa nedokážu dohodnúť na rekonštrukcii alebo sú príliš chudobné na to, aby domy mohli udržiavať.
Pamiatky v kritickom stave
Začiatkom tohto roka mimovládna organizácia Europa Nostra, ktorá sa snaží zachrániť kultúrne a prírodné dedičstvo v Európe, odhadovala, že zo 615 pamiatok v historickom centre Gjirokastëra sa viac ako polovica stala predmetom nelegálnych obchodov a 169 stavieb je v kritickom stave alebo hrozí, že sa zrútia.
„Ľutujem každý kameň a každý múr, ktorý poškodzuje zub času,“ hovorí päťdesiatosemročný Email Naçaj, ktorý spomína na zrútenie Lolomaniho domu v zime roku 2016. Strecha jeho domu je spolovice zničená. „Mám strach tú bývať, ale matka nechce odísť,“ dodáva.
Hoci má dosť peňazí, nemôže začať s prácami: jeden z jeho bratrancov, ktorý je spoluvlastníkom a býva v Tirane, to odmieta. Niektoré budovy majú desiatky vlastníkov, ktorí nemajú žiadny vzťah k domom skonfiškovaným za socializmu.
V Gjirokastëri sa narodil albánsky básnik a spisovateľ Ismail Kadare. V románe Kamenná kronika opisuje svoje rodisko ako mesto postavené našikmo, kde keby ste sa skĺzli raz ulicou, môžete sa ocitnúť na streche niektorého dole stojaceho domu.
Štát nie je nečinný
Štát neprihliada nečinne. S pomocou albánsko-americkej asociácie a Svetovej banky zrenovoval miestny bazár. Obchodíky so suvenírmi tu čakajú na turistov, ktorých sem vlani prišlo 77-tisíc. Ich počet rastie ročne o 10 až 15 percent.
Záchrane domov však nepomáha ani masová emigrácia, ktorá je albánskou metlou. Podľa Engjella Serianiho, ktorý má na radnici na starosti turistiku, klesol počet obyvateľov mesta z 34 000 v roku 2011 na dnešných necelých 25 000.
Ministerka kultúry Mirela Kumbarová uisťuje, že mesto už nie je ohrozené, že ho úrady majú pevne v rukách. Od roku 2013 sú tu zakázané akékoľvek prestavby domov. Kumbarová očakáva veľa od nového zákona, ktorý umožní zakladanie kultúrnych nadácií. Dúfa, že sa investori pustia do renovácie, pretože budú mať záujem o rozvoj turistiky, ako to už bolo pri niektorých budovách. Dvadsiatka domov bola v posledných rokoch prestavaná na hotely a reštaurácie.