Legenda Jánošík ožíva každý piatok!

Jánošíkovou cestou sa môžete vybrať počas celého leta vždy v piatok. A k tomu navštívite aj Jánošíkovu mučiareň a Súdnu sieň.

V Liptovskom Mikuláši sa Jánošíkova cesta začína každý v piatok o 18.30 h pred Informačným centrom mesta. Vypočujete si Jánošíkov príbeh priamo od jeho rodákov a dozviete sa zaujímavosti o živote (vtedajších) zbojníkov.

„Súčasťou Jánošíkovej cesty je aj návšteva súdnej siene a Jánošíkovej mučiarne, kde sa návštevníci môžu stať zbojníkovým sudcom, obhajcom alebo samotným Jánošíkom. Hostia si môžu vyskúšať aj stredoveké mučiace nástroje a vlastnoručne si vyraziť Jánošíkov dukát na pamiatku,“ pozýva Gabriela Herichová z Informačného centra mesta.

Súdna sieň slávnej liptovskej stolice a Jánošíkova mučiareň sa dnes nachádzajú v Múzeu Janka Kráľa, inak tiež dobrého rebela a rodáka z Liptovského Mikuláša. Vedeli ste, že predtým, ako viedol ľudové vzbury v revolučnom roku 1848, pracoval v Pešti v advokátskej kancelárii a potom ako štátny úradník?

Janko Kráľ sám putoval po stopách legendárneho Juraja Jánošíka a rovnako ako on bol aj súdený a odsúdený na smrť, on však šibenici unikol. Viac sa o živote básnika, ktorý ako jeden z prvých písal štúrovskou slovenčinou, dozviete v jeho múzeu v jeho rodnom Mikuláši.

Vráťme sa však o pár storočí späť, k nášmu legendárnemu zbojníkovi. Pred Múzeom Janka Kráľa ožíva zbojníkov príbeh v divadelnom stvárnení pod názvom Od kolísky po šibenicu, najbližšie 3. a 17. augusta a ešte 31. augusta o 19. hodine.

Ak čas vašej návštevy s termínom predstavenia neladí, nič to, deti si určite prídu na svoje. V Jánošíkovej mučiarni a Súdnej sieni slávnej liptovskej stolice sú vystavené nielen dokumenty týkajúce sa súdu nad legendárnym slovenským zbojníkom, ktorý sa odohral v Liptovskom Mikuláši 16. a 17. marca 1713 (zápisnica z dobrovoľného a trpného vypočúvania Jánošíka).

Návštevníci tam uvidia aj dobové kresby mučenia a mučiace nástroje z kaštieľa Vranovo, kde Jánošíka skutočne väznili. Medzi nimi vyniká dereš – preslávený ako rekvizita z filmu Jánošík.

Prehliadka ďalších nástrojov na mučenie ako škripec, španielska čižma, palečnica, kliešte na vytrhávanie jazyka, klada či husle navodzuje atmosféru doby, keď k súdnym procesom patrilo aj mučenie.

Obhliadku obohacuje multimediálny informačný panel s dotykovou obrazovkou, na ktorom si návštevníci môžu nalistovať zaujímavé texty a dokumenty o súde nad Jánošíkom v slovenskom, poľskom a anglickom jazyku.

Liptovský Mikuláš má pre deti aj špeciálneho hravého turistického sprievodcu, nazvaného Dobrodružstvá s Mikulášom. Rodičia s deťmi v ňom nájdu veľa tipov na atraktívne miesta na zábavu aj šport v meste a v okolí s celou rodinou. A hneď prvá zastávka na mape je na hlavnom mikulášskom námestí pri úžasnej fontáne, pripomínajúcej riečku.

Deti pri nej vedia stráviť v dobrej nálade celé hodiny a pritom sa dozvedia mená sedemdesiatich osobností, ktoré sa v meste narodili. Medzi nimi bol napríklad vynálezca Eduard Penkala, ktorý vymyslel rotujúcu zubnú kefku, plniace pero aj termofor!

Modro-biela nedeľa

Kto by nepoznal zásterku či sukňu z modrotlače, ale pánsky motýlik či viazanka s klasickým modro-bielym vzorom? Aj takéto kúsky uvidíte v nedeľu 29. júla v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. A pritom spoznáte tajomstvo výroby modrotlače a jej zaujímavú cestu dejinami.

„Modrotlač má na Slovensku históriu asi od polovice 18. storočia a plátno zo Slovenska sa vyvážalo nielen do Európy, ale takmer do celého sveta, na Balkán, Blízky východ, do Jeruzalema, alebo do Káhiry, Spočiatku to bola módna záležitosť a využívali ju vyššie spoločenské vrstvy, do ľudového odevu naplno prenikla v 19. storočí.“ hovorí etnologička Simona Jaššová.

Modrotlačiarska nedeľa v skanzene liptovskej dediny návštevníkom priblíži históriu a výrobu modrotlače. Záujemcovia si budú môcť pár moderných kúskov zrodených zo starých foriem aj zakúpiť. Modro-bielu nedeľu osvieži folklórne vystúpenie a deti sa po celý deň môžu zabaviť v tvorivých dielňach.

Podujatie otvára o 10.30 hodine vzácny hosť Matej Rabada, jeden z dvoch mladých farbiarov, ktorí vzkriesili modrotlač na Slovensku. Jeho novovybudovaná dielňa stojí v Párnici a tá druhá v Inake pri Dunaji patrí Petrovi Trnkovi. Prednáška majstra modrotlačiara je spojená s praktickou ukážkou výroby.

Slanica na Orave je zatopená obec, ktorá už dnes neexistuje, ale vďaka Miroslavovi Hajdučíkovi sa zachovali unikátne vzorkovnice z tamojšej Schifferovej farbiarne. Mimochodom, v Slanici bolo takých dielní kedysi asi 16. Zachránený klenot v podobe unikátnych zreštaurovaných vzorkovníc uvidia aj hostia Modrotlačiarskej nedele.

O oravských plátenníkoch a farbiaroch porozpráva návštevníkom Eva Kurjaková, autorka knihy S modrotlačou do sveta. Na záver podujatia vystúpi Folklórne združenie Stráne z Važca, ktoré má vo svojej odevnej výbave – ako inak – kúsky vyrábané v historických modrotlačových dielňach v Hranovnici a vo Veľkej (dnes súčasť Popradu).

Modrotlač pochádza z Ázie a je spojená s vtedy exotickým farbivom indigom. Sukne a živôtiky sa ľahko zašpinili, ľudia si látky farbili pre parádu aj z praktických dôvodov, napríklad dubovou kôrou, cviklou, ale farba bola nestála. Od 16. storočia sa dostalo i do Európy kvalitné indigo a cez Holandsko a Nemecko postupne preniklo až k nám.

„Modrotlač sa veľkými písmenami zapísala do odevnej kultúry celej Európy. Náš, slovenský prínos je v jedinečných vzoroch, podľa ktorých sa dá identifikovať modrotlač z Oravy, z Važca či zo Spiša,“ vysvetľuje Simona Jaššová.

Modrotlač je stáročné dedičstvo ľudovej kultúry a o zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO sa usiluje spoločne viacero európskych krajín, medzi nimi Slovensko, Maďarsko, Rakúsko či Poľsko.

„História modrotlače na Slovensku je spojená aj s rozvojom farbiarskych cechov – modrotlačiari boli vážení a pomerne vzdelaní ľudia, vedeli čítať a písať. Remeslo sa dedilo z otca na syna po niekoľko generácií. Žiaľ, vplyvom priemyselnej výroby, ale aj kolektivizácie mnohé dielne zanikli,“ dodáva Simona Jaššová.

Farbiarsky cech mal prísne pravidlá, tovariš musel ísť "na vandrovku mimo Uhorska najmenej na dva roky, aby nabral dostatočné skúsenosti. Až potom mohol skladať skúšky a otvoriť si vlastnú dielňu.

Atrakcie v okolí

1) Jaskyňa v múzeu

Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši ponúka rodinné potulky v interaktívnom múzeu. Deti tam môžu pátrať po tajomstvách jaskýň, vzácnych rastlinách, živočíchoch aj mineráloch. Objavia skamenelinu, prešmyknú sa plazivkou jaskyne a zalezú do medvedieho brloha.

2) Cyklochodník popri Váhu

Z Liptovského Mikuláša vedie veľa rôznych cyklotrás, napríklad okolo Liptovskej Mary, do Kvačianskej doliny, na Žiarsku chatu, do Račkovej doliny a iné. Trasou pozdĺž rieky Váh vedie krásna a nenáročná cyklotrasa, ktorú deti prejdú svižne buď na bicykli, kolobežke, či na kolieskových korčuliach. V meste je niekoľko požičovní bicyklo aj e-bikov(Cyklosport, Intersport, Niňaj a i.).

3) Aquapark

More atrakcií pre deti ponúka Aquapark Tatralandia. Deti sa môžu kúpať aj spúšťať na toboganoch, preskúmať Ostrov pirátov a stroskotanú plachetnicu, pozorovať morský svet alebo surfovať na havajských vlnách. Celodenný vstup do bazénov a na tobogany pri kúpe online stojí dospelých 23 €, junior, senior a študent platí 19 € a dieťa od 6 do 12 rokov 15 €

4) Piknik v galérii

Deťom sa bude páčiť aj piknik v galerijnej záhrade pri Liptovskej galérii P. M. Bohúňa Prineste si niečo dobré pod zub, v galérii vám požičajú deku a piknik na tráve sa môže začať. Ako bonus si môžete prezrieť obrazy, ktoré pred 150 rokmi maľoval slávny maliar, podľa ktorého je galéria pomenovaná.

5) Zvieratá zblízka

Život zvierat zblízka deti zažijú v zoo Kontakt. Na tomto mieste môžu vojsť do výbehov a voliér, nakŕmiť ťavu a pohladkať veveričky, pelikány, papagáje či kenguru. Levy a medvede uvidia z bezpečia. Otvorené je denne od 9. h do 19. h, posledný vstup o 18. h., vstupné je 7 € vrátane krmiva.