Jedna z vecí, ktorá človeku pri návšteve tohto hradu neďaleko Modry napadne, je, odkiaľ sa vzalo jeho meno. Nie je červený, ani tak z diaľky nepôsobí. A predsa sa už dávno volal Červený Kameň.
Stačí však, aby ste sa hrubým múrom lepšie prizreli, a zistíte, že naozaj majú červenkastý nádych. Na ich stavbu totiž použili vápenec s obsahom železa, ktoré kameňu dodáva jeho typický farebný odtieň.
Počiatky prvej pevnosti na tomto mieste možno vystopovať až do začiatku 13. storočia. V minulosti sa predpokladalo, že pôvodný gotický hrad dala postaviť kráľovná Konštancia, dcéra uhorského kráľa Bela III. a vdova po českom panovníkovi Přemyslovi Otakarovi I.
Nové bádanie však túto hypotézu spochybnilo. Oveľa pravdepodobnejšie sa zdá, že hrad vznikol až po tatárskom vpáde v roku 1241, keď začal hrady ako obrannú líniu budovať uhorský kráľ Belo IV.
Z pôvodného objektu sa nezachovalo nič, pretože noví majitelia hrad prestavali. Postupne sa preň ujalo meno Červený Kameň, ale istý čas ho nazývali aj Bobrí hrad. Patril kráľom, no tí ho často zverovali alebo predávali významným veľmožom, ktorým vďačili za vojenskú či finančnú pomoc.
Preto sa na hrade vystriedali majitelia z viacerých významných rodov. Napríklad v roku 1296 získal Červený Kameň Matúš Čák Trenčiansky. Potom ho vlastnili Wolfurthovci, grófi zo Svätého Jura a Pezinka, rod Zápoľských a po nich zase Thurzovci.
Ani tí si ho však dlho neponechali, predali ho svojim nemeckým obchodným partnerom Fuggerovcom. Červený Kameň sa tak v roku 1535 dostal do vlastníctva jednej z najbohatších obchodníckych rodín v Európe.
Tá sa rozhodla využiť strategickú polohu hradu, ležiaceho neďaleko Prešporka i Viedne, a staré priestory premenila na skladisko tovaru. Gotický hrad postupne búrali a namiesto neho vyrastalo moderné renesančné sídlo – štyri obranné bašty spojené múrmi, ktoré chránili rozľahlé sklady, pivnice a jedno krídlo určené na bývanie.
Fascinujúce sú hlavne pivnice. Majú až šesť podlaží a patria medzi najväčšie v strednej Európe. Najdlhšia z nich meria až 72 metrov.
Keď však Uhorsko začali ohrozovať Turci, Fuggerovcom to kazilo obchody a na hrade im prestalo záležať. V roku 1588 celé panstvo prešlo do rúk Pálfiovcov, ktorí ho prestavali na barokové sídlo. Jeho pánmi zostali až do skončenia druhej svetovej vojny v roku 1945.
Hrad potom prevzal štát, zrekonštruoval ho a v roku 1970 vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku. Je súčasťou Slovenského národného múzea, zameriava sa na kultúru bývania šľachty, resp. na expozíciu dobového nábytku.
V piatok a sobotu (3. – 4. augusta) predstavia na hrade v rámci nočných prehliadok podujatie Prípad skrytého zla. Je to detektívny príbeh plný intríg, napätia a zábavy. Návštevníkov zavedie do Francúzska 19. storočia.
Hrdinom príbehu je skutočná historická postava, slávny detektív Eugène François Vidocq, ktorý bude stáť tvárou v tvár chladnokrvnému vrahovi skrývajúcemu sa za maskou anjela.
Užitočné informácie
- Vstupné: podľa okruhov – dospelí 4 – 7 €, deti (3 – 6 rokov) 1 €, (6 – 18 rokov) 2 – 3,50 €, (do 3 rokov) zdarma, seniori a ZŤP 3 – 4,20 €, rodina (dvaja dospelí + dve deti) 13 – 15 €
- Doprava: autom po ceste z obce Častá alebo Píla, priamo pri hrade je aj zastávka SAD, prísť možno tiež peši po žltej alebo zelenej turistickej značke
- Parkovanie: bezplatné priamo pri hrade na nestráženom parkovisku
- Tip na suvenír: v pokladni na nádvorí hradu si možno kúpiť bankovku v hodnote 0 eur s vyobrazením hradu
- Tip na občerstvenie: na hrade je enotéka, kde sa dajú degustovať vína z produkcie rodinného vinárstva Ján & René Pretzelmayer, ktoré spracováva hrozno z malokarpatského regiónu, milovníci kávy môžu navštíviť pražiareň Ebenica Coffee v Modre, slovenská káva Ebenica patrí medzi top 10 espresso káv Európy
Atrakcie v okolí
Sokoliarsky dvor Astur
Nachádza sa priamo v areáli hradu spolu s náučným parkom. Má najväčšiu zbierku dravých vtákov na Slovensku. Návštevníkom ponúka možnosť pozorovať dravce pri lietaní, ale aj pri spolunažívaní s králikom divým.
Dá sa s nimi aj odfotiť. V parku možno obdivovať tiež 300-ročnú sekvoju či 400-ročnú lipu.
Päťstoročný gaštan
Rastie neďaleko hradu, na okraji vinohradov v obci Častá. V ankete Strom roka 2011 skončil na štvrtom mieste.
Má úctyhodných 500 rokov, výšku 23 metrov a obvod kmeňa 8,3 metra.
Je to najväčší jedlý gaštan na Slovensku, ktorý patrí medzi najmohutnejšie stromy u nás.
Od roku 1998 je zákonom chránený.
Kaštieľ v Budmericiach
Postavili ho v roku 1889 Pálfiovci, slúžil ako poľovnícky kaštieľ.
Vzorom pri jeho stavbe boli francúzske renesančné zámky na Loire.
Do roku 2011 ho využívali umelci na rekreáciu a pracovné pobyty.
Kaštieľ je národnou kultúrnou pamiatkou, nedávno prešiel rekonštrukciou, no momentálne je pre verejnosť zatvorený.
Kaplnka sv. Leonarda
Vzácna gotická kaplnka stojí na kopci v obci Doľany, asi 13 km od Modry. Pochádza z prelomu 14. a 15. storočia.
Nadväzuje na prírodnú „lurdskú“ jaskyňu, v ktorej sa mal nachádzať prameň so zázračnou vodou.
V roku 1976 kaplnku zrekonštruovali a v roku 2010 vymenili aj strechu.
Zámok v Smoleniciach a jaskyňa Driny
Zámok dali na prelome 19. a 20. storočia na mieste zbúraného hradu postaviť Pálfiovci.
Dnes je majetkom SAV, ale je prístupný aj pre verejnosť.
Asi 2 km od zámku sa nachádza i jediná sprístupnená jaskyňa na území západného Slovenska Driny.