Ak sa máme držať povesti, tak Červený Kameň stojí na tom najlepšom mieste. Nevybrali ho totiž ľudia, ale nadprirodzené bytosti, a tie spravidla vedia viac ako obyčajný smrteľník. Ešte pred stavbou sa však o polohe radilo dvanásť mudrcov.
Jedenásť bolo presvedčených, že hrad treba postaviť na vrchu zvanom Kukla. Len jeden jediný, ten najmladší, bol proti. Podľa neho by mal hrad stáť na protiľahlom kopci, teda tam, kde je dnes.
Pre svoj návrh mal aj závažné argumenty – na vrchu Kukla sa vraj stretávajú duchovia, strašidlá a mátohy. Čo by povedali na to, keby sa v ich revíre začalo s takou veľkou stavbou? Kto zaručí, že nebudú robiť prieky, čo by celý projekt predražilo a skomplikovalo?
Nehovoriac o tom, že by robotníkom mohli strpčovať život, strašiť ich pri práci aj v čase voľna. Na stavbe by tiež občas mohli spôsobiť nejaké nešťastie a zbytočné pracovné úrazy.
Mladý mudrc však nepochodil. Jeho kolegovia ho demokraticky prehlasovali, a tak sa s výstavbou začalo na kopci Kukla. Aj keď robotníkom chýbali moderné stroje, aké poznáme v súčasnosti, práca im šla pekne od ruky a už v prvý deň postavili väčšinu základov.
V opise toho, čo sa dialo potom, sa zdroje rozchádzajú. Isté je len to, že keď sa robotníci na druhý deň vrátili na Kuklu, po ich robote nebolo ani stopy. Že by niekto nariadil odstránenie čiernej stavby? Nie. Vílam, duchom či kto to už bol, sa stavba nepáčila, a tak ju zlikvidovali.
Podľa jedného výkladu ju nechali zmiznúť, podľa druhého všetko iba preniesli na druhý kopec – tam, kde to navrhoval mladý mudrc. Akokokoľvek to už bolo, ľudia napokon uznali, že aj víly a duchovia majú právo na súkromie, a hrad dokončili na mieste, kde stojí až do dnešných dní. Raz darmo, so strašidlami je lepšie byť zadobre…
A keď už sme pri tom, tak aj so zvieratami. Zistil to i samotný gróf Pálfi. Viete, prečo má v erbe koleso a jeleňa? Má to byť vďaka za záchranu. Keď sa vraj jedného dňa vybral na výlet, splašili sa mu kone, ktoré ťahali jeho koč. Ktovie, či by vyviazol živý, keby kolízii nezabránil obetavý jeleň – tak, že do kolesa vopchal parožie.
Na hrade sa šíria i ďalšie dva mýty. Jeden sa viaže k podzemiu, kde je 120 metrov hlboká studňa. Keď ju v 70. rokoch minulého storočia čistili, našli v nej kosti akejsi ženy. Nikdy sa nezistilo, kto to bol. Odložený prípad. Odvtedy sa však údajne stále potuluje po hrade. Vraj hľadá svoje deti.
Medzi exponátmi je zase zaujímavý dvojportrét Márie Terézie s manželom Františkom Lotrinským. Keďže tento pár priviedol na svet až 16 detí, ich obrazy vraj podporujú plodnosť. Traduje sa, že ak si žena sadne na pohovku pod panovníčkou, narodí sa jej dcéra, keď si sadne pod jej muža, bude to syn.