Jeho nádhere podľahli aj filmári. Nakrúcala sa tam napríklad hudobná rozprávka Šialene smutná princezná (1968) s Helenou Vondráčkovou a Václavom Neckářom, televízne seriály Vivat Beňovský! (1975) a Safari (1986) či rozprávka Johankino tajomstvo (2015).
Bojnický zámok si však všimli aj za hranicami. Využili ho ako kulisu v talianskej rozprávke o princeznej Fantaghiro (1991) alebo ako stredoveké sídlo anglických kráľov v koprodukčnom seriáli Svet bez konca (2012).
Bojnický zámok stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvý raz sa spomína v roku 1113 v listine zoborského opátstva. Vtedy však ešte išlo len o drevené hradisko, ktoré sa na kamenný hrad menilo v priebehu 13. storočia. Neskôr sa ho zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky, v ďalšom období boli jeho pánmi rôzne šľachtické rody, až kým sa v roku 1485 opäť nestal kráľovským majetkom.
Traduje sa, že si ho nesmierne obľúbil uhorský kráľ Matej Korvín, ktorý Bojnice často navštevoval. Najradšej vraj vysedával pod starou lipou, ktorá dodnes stojí pred vchodom do zámku. Podľa legendy ju mal v roku 1301, keď zomrel posledný kráľ z rodu Arpádovcov, zasadiť Matúš Čák Trenčiansky. Koruna tohto majestátneho stromu mala vtedy siahať až do výšky 28 metrov a obvod kmeňa dosahoval 12 metrov.
Matej Korvín tam preto údajne rád hodoval, ale aj oddychoval a premýšľal. Svedčia o tom i jeho zachované kráľovské listiny, ktoré sa končia latinskými slovami: „Sub nostris dilectis tillis bojniciensibus…“ (Pod našimi milými lipami bojnickými…).
Aj preto sa tento strom preslávil ako Lipa kráľa Mateja. Šetrne a s úctou sa k nej správali dokonca i nepriateľské vojská. Bez ujmy prežila turecké nájazdy aj divoké časy protihabsburských povstaní. Dnes je súčasťou zámockého parku.
Po Matejovej smrti sa hradu zmocnil sedmohradský vojvoda Zápoľský, potom ho získal rod Thurzovcov. Tí hrad rozširovali a opevňovali. Po ich vymretí v roku 1636 sa k panstvu dostali Pálfiovci. Hrad upravili na barokové sídlo, no postupne strácal vojenský význam, upadal a chátral.
Foto: SNM - Múzeum Bojnice
Zásadná zmena nastala v roku 1852, keď sa gróf Ján František Pálfi rozhodol, že starý hrad prebuduje na romantický zámok. Ako vzory mu poslúžili francúzske hrady z údolia rieky Loira, pápežský palác v Avignone, gotické tirolské hrady či renesančné stavby v Taliansku. Investoval do toho až tri milióny zlatých.
Pálfi na to angažoval renomovaného architekta, keďže mal však sám dobrý umelecký vkus, osobne kreslil, navrhoval a riadil všetky práce. Táto posledná prestavba v neogotickom štýle trvala 22 rokov a gróf Pálfi sa jej konca už nedožil. Zomrel v roku 1908, dva roky pred zavŕšením diela.
Krátko po jeho smrti vypukli dedičské spory, čo sa vyriešilo až v roku 1923. Predstavitelia prvej ČSR sa s dedičmi dohodli, čo zo zbierok pôjde do dražby a čo zostane. Samotný zámok napokon v roku 1939 kúpila spoločnosť Baťa. Po vojne jej majetok prepadol štátu a v roku 1950 na zámku vzniklo múzeum, ktoré je tam doteraz.
Užitočné informácie
- Vstupné: dospelí 9 €, deti (3 – 6 rokov) 1 €, (6 – 15 rokov) 3,50 €, (do 3 rokov) zadarmo, študenti (15 – 18 rokov) 5 €, dôchodcovia (nad 65 rokov) 7 €, ŤZP 5 €
- Doprava: do Bojníc sa dá dostať autom alebo autobusom MHD č. 3 z autobusovej stanice v Prievidzi
- Parkovanie: všetky parkoviská v okolí zámku sú spoplatnené
- Tip na suvenír: predajňa suvenírov je aj priamo v zámku, ponúka magnetky, pohľadnice, drobné spomienkové predmety s logom zámku či brožúry o dejinách zámku, do predaja sa chystá bankovka s hodnotou 0 eur, na ktorej je vyobrazený Bojnický zámok
- Tip na jedlo: v každej reštaurácii na námestí v Bojniciach a v neďalekom salaši nad mestom idú na odbyt najmä bryndzové halušky
Atrakcie v okolí
Zoologická záhrada
Národná zoo Bojnice je najstaršou a najnavštevovanejšou zoologickou záhradou na Slovensku a zároveň jedinou, ktorú vlastní štát. Otvorili ju v apríli 1955. Má rozlohu 41 hektárov. Počas tejto sezóny ponúka viaceré nové prírastky, napríklad takatru, krakľu, dikobrazovca afrického, mláďa zebry, dikdika či kariamy.
Kúpele a kúpalisko
Bojnice ponúkajú aj osvieženie vo vode. Buď v miestnych kúpeľoch medzi horami, ktorých prírodná voda s teplotou 28 až 52 stupňov priaznivo vplýva na látkovú výmenu a nervový systém, alebo na termálnom kúpalisku Čajka so scenériou zámku. Sú tam tri bazény s vodou, ktorá má teplotu 26 až 33 stupňov Celzia.
Vyhliadková veža
Len pred mesiacom otvorili nad Bojnicami jedinečnú vyhliadkovú vežu, ku ktorej sa dá z mesta dostať po krátkej túre. Má oceľovú konštrukciu, drevenú lávku a výšku 30 metrov. Pre zábavu je vybavená i preliezačkou a toboganom. Možno sa z nej pokochať výhľadom na Bojnický zámok i blízke mesto Prievidza.
Múzeum praveku
Expozícia vznikla v lokalite Prepoštská jaskyňa v roku 2007. Je to miesto, kde kedysi naozaj žili neandertálci. Návštevníci sa môžu oboznámiť s dobou praveku, s vtedajším spôsobom života, nástrojmi, ale aj so zvieratami, ktoré lovil. Prírodné múzeum leží priamo v centre mesta Bojnice.
Nitrianske Rudno
Jazero sa nachádza asi 15 kilometrov od Bojníc. Je to vlastne vodná nádrž, ktorú vytvorili v roku 1951 v kotline neďaleko rovnomennej obce. Vodná plocha má rozlohu necelý štvorcový kilometer a slúži na kúpanie, jachting, rybolov i vodné športy. Je tu aj reštaurácia, turistická ubytovňa, chatová oblasť a autokemping.