Aj keď je vlastne zrúcaninou, pri jeho opise netreba šetriť superlatívmi. S rozlohou viac ako štyri hektáre (41 426 štvorcových metrov) je totiž nielen najväčším hradným komplexom na Slovensku, ale patrí aj k najväčším hradom na svete.
V medzinárodných rebríčkoch sa spravidla umiestňuje na piatom alebo šiestom mieste. Z európskych hradov ho vo veľkosti predstihol už len poľský Malbork, Pražský hrad, britský Windsor či rakúsky Hohensalzburg.
Spišský hrad zaujal aj írskeho publicistu Kierona Connollyho, ktorého knihu Abandoned Castles (Spustnuté hrady) ocenili vlani viaceré zahraničné médiá. Vo svojom rebríčku najkrajších hradných zrúcanín na svete zaradil dominantu Spiša na obstojné 11. miesto.
Foto: SNM Spišský hrad
Najznámejší slovenský hrad sa však môže pochváliť i ďalšími úspechmi. Napríklad najväčšou návštevnosťou – vlani si ho prišlo pozrieť vyše 212-tisíc ľudí. Dočkal sa aj medzinárodného uznania, keď ho v roku 1993 spolu s pamiatkami v okolí zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Národná kultúrna pamiatka, ktorá sa rozprestiera na vápencovej skale, poslúžila tiež ako kulisa pre domácich i zahraničných filmárov, napríklad v snímkach Radúz a Mahuliena, Popolvár najväčší na svete, Kull dobyvateľ, Posledná légia či Dračie srdce.
Kopec, na ktorom stojí hrad, bol osídlený už v dobe kamennej, ale prvé mohutné hradisko tam vzniklo až na prelome letopočtov. Založili ho Kelti a keď sa stal Spiš v 12. storočí súčasťou Uhorska, kráľovský rod Arpádovcov dal na jeho mieste postaviť strážnu vežu.
Za Ondreja II. a jeho syna Kolomana tam vyrástol rozsiahly kamenný hrad. Keďže sa osvedčil i počas mongolského vpádu, uhorský kráľ Belo IV. v roku 1249 nariadil, aby sa pokračovalo v ďalšom budovaní hradného komplexu.
Ten sa postupnými úpravami stále rozširoval, až nadobudol členenie, aké poznáme dnes – horný hrad a tri samostatné predhradia. Stal sa významným strediskom v kraji a sídlili na ňom poprední hodnostári. V roku 1312 sa ho pokúsil dobyť Matúš Čák Trenčiansky, ale neuspel.
Rod Zápoľských, ktorý hrad získal v roku 1464, ho prestaval do neskorogotickej podoby a ďalší majitelia Turzovci zlepšili opevnenie a vybudovali renesančné objekty. Stavebné úpravy spravili aj poslední šľachtickí majitelia Čákiovci, no za ich panstva začal hrad upadať.
Keď sa z neho odsťahovali do luxusnejších kaštieľov, prestali sa oň starať. Po rozsiahlom požiari v roku 1781 ho opustila i vojenská posádka, a tak už len chátral a menil sa na ruinu.
Foto: SNM Spišský hrad
Čákiovci o hrad prišli v roku 1945, keď pripadol štátu. V 60. rokoch uplynulého storočia prešiel čiastočnou rekonštrukciou a postupne ho sprístupnili verejnosti. Dnes je súčasťou Slovenského národného múzea.
V lete sa na hrade organizujú rôzne podujatia. V sobotu 18. augusta je to napríklad Tajomná noc – nočná prehliadka areálu, pri ktorej si návštevníci môžu pozrieť živé sochy – rytiera Šarška, pochabú Dorku, tatársku princeznú Šad, krásnu Hedvigu či cisára Žigmunda Luxemburského.
Užitočné informácie
- Vstupné: dospelí 8 €, deti do 6 rokov zadarmo, od 6 do 18 rokov 4 €, ŤZP 4 €, študenti (19 – 26 rokov) 6 €, seniori (60 – 80 rokov) 6 €, nad 80 rokov zadarmo, rodina (rodičia + deti, maximálne štyri osoby) 19 €
- Doprava: autom do Spišského Podhradia alebo od obce Žehra, odkiaľ je to pešo asi päť minút chôdze, vlakom do Spišských Vlách, cez víkend premáva i motorový vláčik Podhradská Hanička; autobusom do Spišského Podhradia; odtiaľ vedie cesta do kopca až k dolnej bráne hradu, potom treba ísť okolo hradieb a vstúpiť cez hlavnú bránu
- Parkovanie: parkovisko v Spišskom Podhradí je spoplatnené, to zo strany od obce Žehra, ktoré patrí múzeu, je zadarmo
- Tip na suvenír: Hradohranie – sprievodca hradom pre deti so zábavnými úlohami, hradný receptár Čo ponúkala hradná kuchyňa, kalendáre s fotografiami živých sôch z hradu
- Tip na jedlo: halušky a zemiakové pirohy na Spišskom salaši alebo údené koleno v reštaurácii U Spišských Bratríkov v Spišskom Podhradí
Atrakcie v okolí
Spišské Podhradie
Mestečko sa nachádza priamo pod hradom. Významnou pamiatkou je pôvodne románsky kostol, renesančná radnica, remeselnícke a meštianske domy, kláštor, barokový mariánsky stĺp či židovská synagóga – jediná zo 14 na Spiši, ktorá sa zachovala, aj keď dnes už neslúži svojmu účelu.
Spišská Kapitula
Pôvodne samostatná obec je dnes súčasťou mesta Spišské Podhradie. Je známa aj ako „cirkevné mestečko“, keďže sa odtiaľ v minulosti organizoval cirkevný život presahujúci hranice regiónu. Je tu niekoľko významných stavieb ako Katedrála sv. Martina, biskupský palác či domy kapitulských kanonikov.
Levoča
Asi 15 kilometrov od Spišského hradu leží mesto Levoča, ktorého historické centrum rozhodne stojí za návštevu. Najznámejšími pamiatkami sú gotický oltár Majstra Pavla v Chráme sv. Jakuba, renesančná radnica s arkádami a vežou, kde sídli múzeum, a stredoveký meštiansky Dom Majstra Pavla.
Kostol v Žehre
Kostol Ducha Svätého v Žehre, neďaleko hradu, pochádza z druhej polovice 13. storočia. Najvzácnejšími pamiatkami sú v ňom nástenné maľby, ktoré tvoria ucelený cyklus. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou a súčasťou súboru zapísaného do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Kaštieľ a letohrádok v Markušovciach
Nachádzajú sa asi 14 kilometrov od Spišského hradu. Kaštieľ postavili v 17. storočí, v 18. storočí ho upravili v štýle rokoka. Dnes v ňom sídli múzeum s expozíciou historického nábytku. V letohrádku Dardanely z 18. storočia je expozícia klávesových hudobných nástrojov.