Dvadsaťosemročná Evgjeni Panová sa zaoberá vyhľadávaním hľuzoviek, aktivitou starou asi desať rokov po tom, čo do krajiny prišli Taliani, aby tu zbierali a doviezli do vlasti vzácne a veľmi drahé huby, ktoré majú v obľube gastronómovia. Píše o tom agentúra AFP.
Každé ráno sa vydáva s manželom a cvičenými psami do hôr na juhu Albánska. Lajka a Boss budú pod stromami vyhrabávať hľuzovky. To, čo nájde, predá do niekoľkých luxusných reštaurácií v Tirane, ale predovšetkým zahraničným priekupníkom z Talianska, Grécka či Francúzska.
Jeden kilogram čiernych hľuzoviek predá za 50 eur, pri bielych letných hľuzovkách cena vzrastie na 100 až 140 eur.
V jednej z najchudobnejších krajín Európy, kde je priemerná mzda v prepočte menej ako 390 eur a vo vidieckych oblastiach ešte nižšia, vyvoláva honba za hľuzovkami taký ošiaľ, až to vedie k násilnostiam a nešetrnému zaobchádzaniu s prírodou.
Evgjeni Panová spomína na deň, keď jej niekoľko mužov zastalo cestu a vyhrážalo sa jej, aby nepokračovala v hľadaní hľuzoviek na území, ktoré si nárokovali.
Šesťdesiatosemročný Besim Lami vyhlasuje, že s vyhľadávaním hľuzoviek skončil vlani v lete, keď mu otrávili psov na hore Dajti nad Tiranou. „Prenasledovali ma, a aby ma donútili ustúpiť, otrávili mi psov,“ hovorí.
V Albánsku zúri neľútostný boj o hľuzovky. Často ho vedú ľudia, ktorí si myslia, že zbohatnú, keď budú používať motyky alebo keď zaútočia na tých, ktorí hľadajú s pomocou vycvičených psov, ktorých cena môže dosiahnuť v prepočte takmer 8 000 eur.
Podľa Evgjeni Panovej sú v lese v oblasti Peshtanu hľuzovky stále vzácnejšie. Na vine je používanie motýk a rýľov, ktoré poškodzujú korene stromov. „Pod poškodeným stromom už nič nevyrastie,“ vysvetľuje.
„V Albánsku nie je hľuzovka nijako chránená,“ pridáva sa jej manžel Panajot, ktorý sa práve vrátil do vlasti, aby sa po dvoch rokoch v zahraničí znova venoval vyhľadávaniu hľuzoviek.
Podľa Adriana Koçiho, riaditeľa parku Divjaka na západe krajiny, je v tejto chránenej rezervácii situácia kvôli tejto hube katastrofálna. V júni priviedol políciu k dvom mužom vybaveným krompáčmi, ale prepustili ich, pretože chýba akýkoľvek zákon. „Mali by sa zaviesť pravidlá, povolenie na zber, ktorý by mal byť zdanený,“ hovorí.
„Sme veľmi znepokojení, nie sú jasné pravidlá. Je to ako keby ste vnikli k niekomu bez povolenia na prehliadku,“ vysvetľuje Agim Hoxha, ktorý má na starosti lesy na radnici v meste Fieri juhozápadne od Tirany.
Ylli Hoxha z ministerstva životného prostredia uisťuje, že jeho úrad pripravuje „presnejší zákonný rámec“, ktorý by mal platiť ešte tento rok. Jeho cieľom je chrániť lesy a tiež zavedenie povolení, ktoré by vydávali príslušné radnice.
Transakcie zatiaľ prebiehajú utajene, rovnako ako export, ktorý nie je nijako regulovaný. Medzi agresívnymi hľadačmi hľuzoviek sú Taliani, Gréci, Rumuni a Francúzi. Predajná cena je v Albánsku desatina toho, za čo sa hľuzovky predávajú v západnej Európe.
Dvadsaťsedemročný Enea Ristani si v Tirane s otcom otvoril špecializovaný obchod. Predávajú v ňom cestoviny, omáčky, pálenku z hľuzoviek a čoskoro chcú predávať aj hľuzovkové pivo. „Zákazníci sa o tieto produkty začínajú zaujímať,“ hovorí.