S manželom a deťmi – päťročným synom a dvanásťročnou dcérou – sme boli vo Vysokých Tatrách. Dokonca dvakrát, z východnej aj zo západnej strany – od Račkovej doliny i Tatranskej Lomnice, takže sme prešli obidve časti Tatier.
Je úžasné sledovať bratislavské deti, ako sa rozšantia, keď ich vypustíte do prírody. Zvládli bez problémov pešiu túru na Sliezsky dom a dolu.
V Račkovej doline nebolo až tak veľa turistov, ale čo bolo horšie – videli sme autá plne naložené spílenými kmeňmi stromov. Na rozdiel od východnej časti je krásna a menej postihnutá lišajom, tam chodíte po machu.
Pôjdeme aj na Podpoľanie, kde je úplne iná atmosféra lazov a nízkych kopcov na rozdiel od Vysokých Tatier s odkrytými skalami. Relax nie je len o krajine, ale v prvom rade možnosť byť bez výkonov s rodinou a deťmi, kamarátmi aj celkom novými ľuďmi. Teda to najdôležitejšie nie je o predmetoch a prostredí, ale najmä o vzťahoch a ľuďoch.