Často sme tam chodili ako rodina, vlastne sme tam so sestrou vyrástli. Teší ma, že turisti už akoby viac rešpektovali prírodu, za mojich saleziánskych čias som ako miništrant chodil čistiť okolie.
V blízkosti je dedinka Remetské Hámre, ktorou tečie krásny čistý potok Okna s priezračnou vodou. Tam sa vždy rád osviežim.
Magickým miestom je pre mňa Muránska planina, ale páči sa mi aj kaštieľ v Tomášove s pekným parkom, zasadený v prírode, lebo ponúka spojenie človeka s prírodou. Výlet do kaštieľa by som každému odporúčal.
Za svoj vzťah k prírode môžem ďakovať babke a dedkovi v Medzilaborciach, s ktorými sme chodili na huby, a čím usilovnejšie som ich hľadal, tým menej som ich našiel.
Ale začal som si všímať aj iné veci, ako černice, čučoriedky, aj zajačie bobky a srnky. Les je dobíjačka, vždy, keď môžem, tak si doprajem 15–20 minút niekde pri potoku, v ktorom si môžem len tak máčať nohy v studenej vode…
Aj taká cesta motorkou, ale nie po lesnej ceste, má veľké čaro, keď človek chce byť chvíľu len sám so sebou.
Ale aby som nezabudol, pri Košiciach je jazero Izra, tiež pekné miesto, a pri ňom chata, o ktorej sa hovorí, že v nej prespal Gagarin.
Keďže som sa narodil 12. apríla, keď letel Gagarin, nedalo mi to a šiel som si to overiť na mieste. A je to pravda, bol tam!
Takže aj v prírode si hľadám miesta, s ktorými som nejakým spôsobom spojený, kde človek s prírodou ladí.