Hlavnou postavou prvého príbehu je František (niekedy sa uvádza aj Imrich) Balaša, ktorý žil v 17. storočí. V tom čase sa, prirodzene, nerobili psychotesty a verejná mienka nikoho nezaujímala, takže bolo normálne, ak hrad, mesto či dokonca krajinu spravoval šialenec.
Jedným z nich bol zrejme i Balaša, ktorý bol vraj obzvlášť krutý a nevyspytateľný. Niekedy bol ako med, inokedy ho pochytila neovládateľná zlosť. Vyznať sa v ňom mala problém i jeho manželka Barbora.
Niektoré zdroje uvádzajú, že ju mal rád a býval k nej pozorný. Údajne mal dve tváre – zúrivosť si vybíjal v boji, ale pri svojej polovičke bol vždy krotký ako baránok. Všetko sa zmenilo jedného večera, keď Balašu zastihli nepríjemné správy z kráľovského dvora. S Barborou práve večerali pri otvorenom obloku a on túžil iba po tom, aby mu dala pokoj. Jeho žena si však mlčanie zle vysvetlila a stále sa pýtala, čo sa deje.
Neprestala, ani keď ju varoval, a tak zrazu vybuchol. Lapil ju za pás, zdvihol a vyhodil von oknom do priepasti. Vzápätí si uvedomil, čo vyviedol, a rozhodol sa zahladiť stopy. Hradnému personálu nahovoril, že Barbora v noci podľahla infekčnej chorobe a aby sa nik nenakazil, hneď ju pochovali.
Chýry o jej záhadnom zmiznutí sa však doniesli až ku kráľovi. Balaša bol z urodzeného rodu, čo mu poskytovalo istú imunitu. Panovník preto vyslal dôstojníka Mateja Schramma, ktorý mal celú vec diskrétne vyšetriť. Obaja sa poznali z ťaženia proti Turkom, a tak Balašovi nebol podozrivý. Potom sa však dozvedel, že služobníctvu kladie zvedavé otázky a dovtípil sa, o čo ide. Schramma opil a takto sa mu prihovoril.
„Vysvetlím ti to. Práve sme večerali s manželkou a okno bolo otvorené ako teraz. Priskočil som k nej, ako teraz k tebe, chytil som ju za driek a zdvihol, ako teraz teba, podišiel som s ňou k oknu, ako teraz s tebou, a vieš, čo bolo potom?“ Schramm stále nechápal, jeho otupený mozog mu očividne vypovedal službu, keď ho najviac potreboval. „Vyhodil som ju z okna,“ dokončil vrah. „Ako teraz teba!“
Ututlať i druhú vraždu nebolo možné, preto Balaša požiadal o azyl v Poľsku. Vrátiť sa domov mu uhorský kráľ dovolil až po 15 či 20 rokoch v exile. Keď však kajúcnik pri návrate zazrel okno, z ktorého vyhodil svoju Barboru, spadol z koňa na zem – mŕtvy…
Druhá povesť hovorí o inom Balašovi, ktorý v podzemných chodbách hradu schoval veľký poklad. Keď potom pri Ostrihome odchádzal z tohto sveta, poslal sluhu domov, aby cennosti zachránil. Tajné miesto, kde ich nájde, mu mal prezradiť hradný kastelán – jediný zasvätený. Po príchode na Modrý Kameň však sluha zistil, že kastelána zmohla cholera. Poklad preto už nikdy nikto nenašiel.