Keď v apríli 1946 vďaka pripojeniu susedných obcí vznikla tzv. veľká Bratislava, slovenská metropola získala zaujímavý unikát – dva hrady v jednom meste.
Prvý s názvom Bratislavský sa týči priamo v centre, nad Dunajom vo výške asi 80 metrov, druhý, z ktorého zostala len ruina, leží v mestskej časti Devín, nad sútokom Dunaja a Moravy.
Nálezy na Bratislavskom hrade potvrdili, že strategickú polohu toho miesta využívali už ľudia v dobe kamennej a po nich Kelti aj Rimania.
V priebehu 9. storočia tam vzniklo významné veľkomoravské hradisko. Najstaršia písomná zmienka o hrade sa spája s rokom 907, keď v jeho blízkosti kočovní Maďari porazili Bavorov.
V 12. storočí na hrade postavili kamenný románsky palác a v prestavbe sa pokračovalo i v nasledujúcom období.
V 17. storočí ho upravili v barokovom štýle do podoby, ktorú poznáme dnes – s troma vežičkami a jednou vežou. Počas panovania Márie Terézie areál prestavali na rezidenčné sídlo, pribudlo Tereziánum, jazdiareň i záhrada.
Za cisára Jozefa II. však hrad stratil reprezentatívne využitie a slúžil už len ako katolícky seminár.
Jeho úpadok zavŕšila armáda, ktorá na ňom sídlila od roku 1802. V máji 1811 vojaci spôsobili ničivý požiar. Trval tri dni a za obeť mu padol palác, Tereziánum aj 70 domov v okolí.
Hrad potom už iba chátral a za slovenského štátu sa objavili návrhy odstrániť i jeho zvyšky. Namiesto neho malo na mieste vzniknúť vysokoškolské mestečko.
V roku 1953 sa napokon predsa len presadila rekonštrukcia hradu. Dnes je súčasťou Slovenského národného múzea a reprezentačné priestory tam má i SNR.
Aj Devín bol dôležitým strediskom už od praveku. Názov hradu pochádza z čias Veľkej Moravy. Vo Fuldských análoch sa pri opise z roku 864 spomína, že sa franský kráľ vydal do boja proti kniežaťu Rastislavovi na miesto, ktoré domáci volajú „Dowina“, teda dievča.
Foto: SHUTTERSTOCK
V historických prameňoch sa Devín následne objavuje v roku 1233, keď rakúsky vojvoda dobyl hrad a vypálil osadu. Aj potom hrad viackrát zničili a znova postavili, preto je ťažké určiť, ako pôvodne vyzeral.
Z kresieb z 18. storočia je jasné, že jadro tvorila obytná veža, tzv. donžon. Z kráľovského strážneho hradu sa postupne zmenil na gotické sídlo, ktoré často menilo majiteľov.
V roku 1529 na hrad zaútočili Turci, ale neúspešne, prudké boje sa tam zvádzali aj počas protihabsburských povstaní. V júli 1809 ho – napriek dohodnutému prímeriu – vyhodili do vzduchu napoleonskí vojaci.
Ako symbol slovanstva sa neskôr dostal do pozornosti štúrovcov, v súčasnosti sú na hrade expozície Múzea mesta Bratislavy.
V sobotu 1. septembra sa tam bude konať podujatie Rytieri na Devíne. V rámci neho vystúpi janičiarska jednotka, orientálne tanečnice či kúzelník, návštevníci sa zoznámia s landsknechtami, uvidia rytiersky turnaj, chýbať nebude ani komorný koncert a šermiarsky ceremoniál.
Užitočné informácie
- Vstupné: Bratislavský hrad – dospelí 10 €, seniori, študenti, žiaci 4 €, rodina – jeden dospelý + max. dve deti 12 €, dvaja dospelí + max. tri deti 20 €, ŤZP a deti do 6 rokov zdarma; Devín – dospelí 5 €, deti (6 – 14 rokov), študenti, dôchodcovia 2,50 €, rodina (dvaja dospelí a deti do 14 rokov) 10 €, v pondelok jednotné vstupné 2 €
- Doprava: na Bratislavský hrad sa dá dostať zo zadnej strany (od NR SR) trolejbusom, k Devínu premávajú autobusy č. 29 a 129 (od Nového SND a Mosta SNP)
- Parkovanie: pri Devíne bezplatné, pri Bratislavskom hrade možno využiť okolité ulice alebo platené parkoviská
- Tip na jedlo: možno využiť reštaurácie v podhradí Bratislavského hradu alebo v historickom centre, na Devíne je špecialitou miestne ríbezľové víno
Atrakcie v okolí
Dóm sv. Martina
Gotická katedrála sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Bratislavského hradu. V rokoch 1563 až 1830 v nej korunovali 11 uhorských kráľov a osem kráľovien, čo pripomína aj pozlátený vankúš s pozlátenou napodobeninou kráľovskej koruny na vrchole veže vo výške 87 metrov. Z výzdoby zaujme najmä oltár a súsošie sv. Martina na koni.
Historické centrum
Historické jadro Bratislavy ponúka množstvo pamiatok, múzeí a zaujímavostí. Za pozretie stojí napríklad Stará radnica s Hlavným námestím, Primaciálny a Grasalkovičov palác, Michalská brána, Akadémia Istropolitana, historická budova SND alebo kostoly (Františkánsky, Kapucínsky, Trinitárov či Modrý kostolík).
Zoologická a botanická záhrada
Najmä pre rodiny s deťmi môže byť spestrením návšteva zoologickej alebo botanickej záhrady. Zoo v Mlynskej doline otvorili v roku 1960 a dnes v nej žije vyše tisíc zvierat 178 živočíšnych druhov. Botanická záhrada pri Moste Lafranconi ponúka zase možnosť oddýchnuť si pri prechádzke v parku s tisíckami rastlín.
Slavín
Pamätník sovietskym vojakom, ktorí padli počas druhej svetovej vojny pri oslobodzovaní západného Slovenska, odhalili v apríli 1960. Je národnou kultúrnou pamiatkou, kde je pochovaných vyše 6 800 vojakov Červenej armády. Monument tvorí vysoký obelisk so sochou. Z miesta je zároveň dobrý výhľad na Bratislavu.
Televízna veža na Kamzíku
Veža, ktorú postavili v roku 1975, stojí na Kolibe v nadmorskej výške 635 metrov. Je vysoká 194 metrov a vo výške 70 metrov sa nachádza reštaurácia a plošina s výhľadom na mesto. Ide o najvyššiu vežu na Slovensku.