Bolo to ešte za dávnych čias. Obyvatelia hradu sa raz za rok prebúdzali úplne dolámaní. Aj voda z nádob vytiekla, porcelán z políc i obrazy zo stien popadali a lustre sa rozbili. Dokonca aj vlajočky na vežiach boli špinavé, akoby sa vyváľali v blate.
Nijaký hurikán sa pritom cez mesto neprehnal, preto si ten zvláštny úkaz nevedel nikto vysvetliť.
Škody však boli obrovské a poistenie domácnosti ešte neexistovalo, a tak nečudo, že hradnej panej došla trpezlivosť.
Pozvala si vešticu, aby veci prišla na koreň. Stará vedma mala čo robiť, ale nakoniec odhalila vinníka: „Je to Klingsor!“. Na hrade to meno nikto nepoznal, preto ich veštica uviedla do obrazu.
Klingsor je mohutný obor, čarodejník, ktorý býva v Sedmohradsku, no raz za čas sa vracia do rodného Nemecka.
Prešporok leží zhruba na polceste, takže sa tam zastaví, aby si odpočinul. Využije na to hrad. Chytí ho mocnou rukou, prevráti a spraví si z neho stolček. Pri odchode ho zase vráti do pôvodnej polohy.
Hradná pani zostala v šoku, ale starenka sa ponúkla, že to s Klingsorom skúsi vybaviť. Poslala mu odkaz po bielej vrane a hoci sa bála, že tým obra rozhnevá, opak bol pravdou. Ohľaduplný čarodejník s prehadzovaním hradu prestal.
Ďalšia legenda hovorí o dcére hradného pána, ktorá sa zaľúbila do veliteľa tureckých vojsk obliehajúcich hrad. Cez tajnú chodbu pod Dunajom k nemu vyslala posla, ale keď sa mohamedán z jej lásky neprístojne vysmial, posol mu uťal hlavu.
O Devíne kolujú dve povesti. Jedna vysvetľuje, ako štíhla vežička s cimburím prišla k svojmu menu Panenská. Práve do nej sa po sobáši ukryl hradný pán so ženou, ktorú uniesol z Korutánska.
Oboch k sebe pútali vrúcne city, no rodina dievčiny za ňou vyslala vojakov. Ľsťou prenikli na hrad a nakoniec sa prebili aj do veže. Mladomanžel podľahol presile, a keď ho milá videla umierať, od žiaľu sa vrhla do Dunaja.
A to nie je všetko. Na Devíne sa má v noci potuľovať akási čierna koza. Je spomienkou na príbeh o krásnych dvojičkách – vílach. Každej z nich matka zanechala jablko života. Kým vraj na ne budú dávať pozor, bude sa im dariť.
Jedna z dvojičiek žila na Devíne, druhá oproti na Hradisku a všetko bolo v poriadku. Potom sa však obe zaľúbili do rovnakého muža, poľovníka. Keď víla z Hradiska zazrela sestru v jeho náručí, hodila jej jablko o zem. Na Devíne vzápätí vypukol požiar a sestra uhorela.
Netrvalo dlho a pri zrúcanine hradu vyrástol strom života. Víla z Hradiska vedela, že je to jej sestra, ktorej smrť už trpko oľutovala. Jedného dňa podišla k stromu prosiť o odpustenie, no len čo strom objala, zmenila sa na čiernu kozu…