Kombinácia romantických hradov, prehistorických pamiatok, divokých hôr a mnohých chránených živočíchov sem láka turistov z celého sveta. Po starobylom kráľovskom meste Edinburgh je Skye najobľúbenejším výletným cieľom v Škótsku. A podľa domácich je ich ostrov najlepším dôkazom toho, že aj boh sa občas len tak predvádza.
Na ostrove, ktorý od roku 1995 so škótskou pevninou spája most Skye Bridge, žije necelých desaťtisíc obyvateľov. Živí ich, podobne ako ostatných Škótov, chov dobytka a výroba whisky, ale čoraz viac aj turistický ruch. V lete dokonca počet zvedavých cudzincov prevýši počet domorodcov. Povestné ostrovné scenérie však nestrácajú svoju silu ani na jeseň.
Po stopách Vikingov
Prvé, čo návštevníkovi blysne hlavou, je: Vikingovia dobre vedeli, prečo ostrov pomenovali Skye. V ich reči ,,skuy" znamenalo mrak. Galovia neskôr ostrovu hovorili Eilean a cheo – Ostrov hmly. A zdá sa, že od čias nórskych Vikingov sa počasie veľmi nezmenilo.
Mrholilo už vtedy, keď náš autobus prekonával most spájajúci dva škótske brehy. Cesta do Portree, najväčšieho mesta ostrova, vedie pozdĺž pobrežia. To je veľmi nepravidelné, pretože mnohé jazerá (ktorým Škóti hovoria lochs) a zálivy sa zarezávajú hlboko do vnútrozemia. Výsledkom je, že žiadny bod ostrova nie je od mora ďalej ako osem kilometrov. Zároveň tak vzniklo päť väčších polostrovov, ktoré sa volajú Sleat, Miniginish, Duirinish, Waternish a Trotternish.
Ak práve neprší, možno sa kochať pohľadom na holé kopce vo vnútrozemí alebo na okolité ostrovy. Okrem zopár osád je krajina dosť pustá, zato však posiata ovcami. Sem-tam sa znenazdania vynorí tabuľka Bed and Breakfast – vidno, že turistika na ostrove funguje.
Z centra na pastviny
Autobus nás v Portree vysadil priamo pred našou ubytovňou. Izba mala výhľad na more, čo je tu pre turistické ubytovanie štandardom, no my sme radšej hneď vyrazili na prieskum mesta.
Portree je menšie mestečko s pekným námestím, obkoleseným niekoľkými uličkami a prístavom, ktorý je zašifrovaný už v samotnom názve (port značí prístav, ree zasa kráľ). Prieskumná prechádzka vypálila inak, ako sme očakávali – namiesto v centre sme sa po chvíli ocitli na pastvinách. Nad prístavom sme však objavili amfiteáter s vyhliadkovou vežou.
Kamkoľvek sa oko návštevníka pozrie, je na ostrove čo objavovať. Osídlený bol už tritisíc rokov pred Kristom a dodnes tu ako svedkov tejto prastarej histórie možno nájsť veľa kamenných mohýl.
Okolo roku 700 n. l. ostrov ovládli Vikingovia z Nórska a ich vláda trvala až do porážky kráľa Haakona v roku 1263. Potom sa Skye dostal pod nadvládu škótskych kráľov a nasledovali nespočetné krvavé bitky medzi miestnymi klanmi MacLeodovcov zo severu a MacDonaldovcov z juhu ostrova.
Pripomienkou tejto časti histórie je aj gaelská reč – škótska keltčina, ktorou dodnes hovorí tretina ostrovanov. Pre cudzincov je gaelčina takmer nezrozumiteľná. Apropo, v gaelčine názov ostrova znie An-t Eilean Sgitheanach, čo sa prekladá ako Okrídlený ostrov. Zrejme preto, že dva severné polostrovy Waternish a Trotternish vytvárajú akési krídla. Romantické, však?
Stretnutie so Starcom zo Storr
Menej romanticky sme na druhý deň zistili, že v nedeľu miestna verejná doprava takmer vôbec nepremáva. Nezostalo nám nič iné, ako stopnúť motorizovaného domorodca a nechať sa odviezť k Starcovi zo Storr.
Storr je najvyššia hora na severnom polostrove Trotternish, meria 719 metrov a na jeho úbočí čnie 55 metrov vysoká skalná veža zvaná Starec (The Old Man of Storr). Ako sme stúpali k vrcholu hory, trochu síce mrholilo, na to si však človek v Škótsku zvykne. S pribúdajúcou výškou sa nám otváral výhľad do divokej krajiny, na rozbúrené more a ostrovy s rozoklaným pobrežím v ňom aj na olovené mraky nad tým všetkým. Tu človek začína chápať tvrdenie domácich o tom, že aj boh sa niekedy len tak predvádza. Nech si geológovia tvrdia, že ide o výsledok sopečnej činnosti, romantici vedia svoje.
Prešli sme skalným mestom a za ustavičného mľaskania premočenej trávy sme v začínajúcom daždi zostúpili cez močariny dolu k ceste. Karavan sa nám podarilo stopnúť práve včas, pretože o pár sekúnd sa spustila riadna prietrž mračien. Do Portree sme dorazili v daždi, rozlúčili sa s naším karavanovým dobrodincom a vyrazili do mesta hľadať čosi pod zub. Bolo skvelé sledovať prietrž z pobrežia, kde na nás už svietilo slnko. A ešte lepšie spláchnuť potom výborné mušle miestnym pivom zvaným Ale.
Jediné skutočné hory v Británii
Tomu, kto má viac času, ako len jeden daždivý víkend, sa oplatí zájsť aj na juh ostrova. Tamojšie rozoklané pohorie Cuillin si vyslúžilo prezývku škótske Alpy. Hovorí sa o ňom aj ako o jediných skutočných britských horách. Nikde inde v Británii sa vraj nenájdu také veľkolepé a dramatické štíty a hrebene, ako má Black Cuillin. V desaťkilometrovom hlavnom hrebeni niekoľko vrcholov prevyšuje 900 m, najvyšší z nich Sgurr Alasdair je s výškou 993 m zároveň najvyšší bod celých Hebríd.
Ďalším dobrým tipom je návšteva rodinného sídla rodu MacLeodovcov. Hrad Dunvegan sa považuje za najdlhšie obývaný hrad Veľkej Británie v súkromnom vlastníctve. V múzeu ostrovného života v Kilmuire zasa možno spoznať, ako žili ľudia na Skye v minulosti. Takmer ako na Slovensku – bohabojne a v nekonečnej lopote. Keď sa pasienkov zmocnili bohatí Škóti, vidiečania hľadali spásu vo vysťahovalectve do Kanady.
Na ostrove turista naďabí aj na niekoľko malých galérií. V jednej z nich nás vystavené grafiky zaujali rovnako ako zamestnanec galérie, ktorý práve počúval miestne vysielanie v gaelčine. Nerozumeli sme ani slovo, no bol to zážitok. Vonku opäť začínalo pršať a boli sme si istí, že zasa stretneme aspoň jedného ostrovana, ktorý múdro pokýva hlavou a povie: Mali ste tu byť minulý týždeň. Vtedy bolo onakvejšie počasie.
Ostrov Skye
- Poloha: najsevernejší ostrov Vnútorných Hebríd (Škótsko, Veľká Británia)
- Plocha: 1 385 km2
- Počet obyvateľov: necelých 10 000
- Najväčšie mesto: Portree
- Spojenie s pevninou: most Skye Bridge z Kyleakinu do Kyle of Lochalsch alebo viaceré trajekty
- Doprava: pravidelné autobusy z Glasgowa alebo Inverness
