Medený ostrov s 300 dňami slnka a metropolou rozdelenou medzi dva štáty. Cyprus

Cyprus si vyslúžil svoj názov už v staroveku, vďaka bohatým náleziskám medi – latinsky cuprum. Množstvo ihličnatých cyprusov na ostrove si zase pre pôvod názvu osvojila iná legenda.

Dnes je najväčším bohatstvom krajiny slnečný svit. Cyperčania hovoria, že slnko na ostrove svieti až tristo dní do roka. Vyprahnutá mesačná krajina, ktorá nás víta po prílete do Pafosu, je toho dôkazom. Pobrežie lemujú len skaly, zvyšky zelene pokrýva sivá vrstva prachu. Ak sa niekde niečo zelená, tak len vďaka vode zo závlahy.

Na požičanom aute sa vydávame do našej základne v letovisku Pissouri. Cestu k apartmánovému domu lemujú desiatky novučičkých domov pripravených na prenájom. Sú stavané cez kopirák. Ako by ich jeden architekt mal – dvojposchodová stavba s bazénom, terasa a záhrada plná kvetov, na ktorej nechýba strom s granátovými jabĺčkami.

Aj nám sa sediac na terase pri pohári ľadového ouzo kolíšu nad hlavami ťažké plody. Každú chvíľu niektoré z nich s rachotom spadne na zem a priláka mravce, ktoré nás v noci nepekne doštípu.

Nikózia, mesto dvoch štátov

Osemdesiat percent obyvateľstva ostrova má grécku národnosť, menej ako dvadsať percent tvoria Turci. Ostrov v roku 1974 násilne rozdelili na dve časti – južnú grécku a severnú tureckú.

Turci si severnú časť pomenovali Severocyperská turecká republika. Okrem Turecka však jej legitimitu neprijala žiadna krajina medzinárodného spoločenstva.

Cyprus

Fotogaléria 20 fotiek

+17

Nárazníková zóna OSN, ktorú v hlavnom meste Nikózia tvorí jedna ulica, dostala názov zelená línia.

Britský generálmajor Peter Young znepriatelenú grécku a tureckú komunitu oddelil na mape zelenou ceruzkou a bolo.

Hlavné mesto Nikózia, známe tiež ako Lefkózia, je posledným, hranicou rozdeleným mestom Európy. O jedinečný zážitok, prejsť colnicou v centre mesta, som nás takmer pripravila. Pasy, ktoré sme na vstup do južnej časti ostrova nepotrebovali, ostali na nočnom stolíku v prenajatej vilke.

S teóriou hop alebo trop sa po hlavnej nákupnej zóne starého mesta, ktorá vedie od námestia Plateia Eleftherias vydávame k hraničnému priechodu pre peších na ulici Ledra.

Tesne pred hranicou sa obraciame na policajta s otázkou, či je možné hranicu prekročiť len s občianskym preukazom. Jeho odpoveď: Vyskúšajte! vo mne prebudí iskierku nádeje a zmierni môj pocit viny. Stojac v rade pochopím, že nie sme jediní, ktorí v rukách držia "ID card”.

Hranicou prechádzame bez problémov, asi o päť minút stojíme na území iného štátu. Aj Turci pochopili, že turisti sú skvelým zdrojom príjmov a netreba robiť zbytočné drahoty. Pre istotu vypíname dátový roaming, nákupná ulica sa mení na turecký bazár plný stánkov s cenami v tureckých lírach aj v eurách.

Foto: Pravda, Jana Kollárová

Cyprus Ulice tureckej časti Nikózie.

V jednej z bočných uličiek zahliadneme dva minarety Selimovej mešity, zasvätenej Soffii. Pôvodne gotickú katedrálu Božej múdrosti Osmani premenili na mešitu po dobytí mesta v roku 1570. Zabielili všetku figurálnu výzdobu, vysoko čnejúce oblúky ponechali nedotknuté.

Do mešity vstupujeme bez topánok, šatka pokrývajúca hlavy a ramená žien je samozrejmosťou. Na druhej strane ulice sa dostávame na bazár Belediye Pazari, známejší pod menom Bandabuliya. Domáci tu nakupujú najmä čerstvé ovocie a zeleninu, tak ako na každom trhu tu však dostanete všetko – oblečenie, aj mobil.

Obhliadku mesta končíme pri Kyrénskej bráne, jedinej pôvodnej benátskej bráne v severnej Nikózii. Od roku 1931 stojí osamotene a pripomína skôr nízku vežu, pretože Briti nechali kvôli doprave strhnúť hradby po obidvoch stranách brán.

Za najkrajšiu časť mesta sa považuje obnovená štvrť Arap – Ahmet. Na jednom z jej nádvorí vstupujeme do pôvodného tureckého hostinca Büyük Han zo 16. storočia.

Okrem jedla turistov láka miestnymi remeselnými produktmi a obchodíkmi so suvenírmi. Američania, Nemci, Japonci aj Rusi sa tu striedajú ako na bežiacom páse, v spoločnosti mačiek si pochutnávajú na slanom boreku, jahňacine či doner kebabe.

Ostrov lásky

Cypru sa tiež hovorí ostrov lásky. Bohyňa lásky Afrodité sa podľa antickej mytológie zrodila z morskej peny na skalách južného pobrežia. Petra tou Romiou, alebo Afroditina skala sa nachádza západne od Pissouri, dvanásť kilometrov od Pafosu.

Legenda hovorí, že ak na kamienkovej pláži nájdete kamienok v tvare srdca a dáte ho milovanej osobe, vaša láska vydrží naveky.

Foto: Pravda, Jana Kollárová

Cyprus, more, pláž Pohľad z Kourionu na pláž v Episkopi.

Afroditine kúpele sú ďalším miestom, nesúcim meno Afrodity. Nachádzajú sa asi 45 kilometrov od Pafosu, v susedstve turistických centier Polis a Latsi. Podľa legendy všetky ženy, ktoré sa tu okúpu, budú navždy mladé a krásne. Bez záruky, samozrejme.

Vďaka svojej strategickej polohe bol Cyprus častým cieľom vojenských nájazdov. Okrem dobyvateľov z Fenície, Egypta, Perzie a Grécka bol ostrov ľahkou korisťou aj pre Benátčanov či Osmanov. Samozrejme, tiež dôležitou figúrkou na šachovnici Britského impéria.

Aj do archeologickej lokality v Kourione sa dostávame cez územie britskej vojenskej základne Akrotiri. Všade vládne poriadok, tabule zakazujú územie zachytávať na fotoaparát.

Pred návštevou ruín v Kourione sa zastavíme v neďalekej dedinke Episkopi. V miestnom archeologickom múzeu vidieť nálezy po zemetrasení, ktoré zničilo mesto v roku 365 pred n. l. Príbeh sa viaže k trom vystaveným ľudským kostrám – 25-ročného muža, ktorý chráni mladú ženu držiacu 18-mesačné dieťatko.

Ďalšími exponátmi je rímska kamenná levia fontána, terakotové vázy a figúrky. Kourion je spolu s antickým mestom Salamis na severe Cypru najdôležitejšou archeologickou lokalitou na ostrove, s atraktívnou polohou na útese nad zálivom Episkopi.

Mesto založili v 13. storočí mykénski osadníci. Staroveké divadlo z druhého storočia pred naším letopočtom hostilo nielen hercov, ale aj gladiátorov, hneď vedľa neho sú ruiny kúpeľov a Eustoliovho domu s krásnymi mozaikami.

Eustolios, bohatý muž so vzťahom k umeniu, dal k domu o niečo neskôr pristaviť kúpele. Sprístupnil ich aj chudobným obyvateľom, ktorí prežili ničivé zemetrasenie. Približne tristo metrov ďalej ležia rozvaliny niekdajšieho fóra, ktoré bolo centrom spoločenského života.

Ak predstavivosť nie je vašou silnou stránkou, vizualizácie pôvodného stavu budov pri ruinách vás v minúte prenesú storočiami do staroveku. Unavilo vás páliace slnko? Pod útesom sa rozprestiera široká pláž s veľkými čiernymi okruhliakmi. Aj nás sa po schladení tela v morských vlnách s radosťou ujme jedna z taverien na pláži.

Ochladenie v Troodose

Po vyprahnutej mesačnej krajine je pohorie Troodos balzamom na dušu. Konečne trochu zelene! Okrem sviežej vegetácie je vo vnútrozemí mnoho kláštorov a unikátnych kostolov zapísaných v dedičstve UNESCO. Spoločnosť im robia terasovité vinohrady na úbočiach kopcov.

Turizmom nedotknuté dedinky Motoullas či Pedoulas obklopujú olivové a citrusové sady, voňajúce borové lesy, cestu nám križujú popásajúce sa kozy a ovce. Aby sa nám odkryli malé dedinky s unikátnymi kláštormi, treba prejsť priesmyk Kokkini vo výške 1 350 metrov nad morom.

V pohorí národného parku, ktorého najvyšší vrch Olympos dosahuje výšku 1 952 metrov, spadne najviac zrážok. Napriek tomu, tak ako na celom ostrove, aj tu sa vodou šetrí. Kaplnka na kopci nad dedinkou Pedoulas je odkazom na jedno z mučivých období sucha. Dedinčania ju po doslova vymodlenom daždi postavili na znak vďaky.

Foto: Pravda, Jana Kollárová

Cyprus Kaplnka na kopci ako poďakovanie za dážď.

Aj v kláštore Kykkos si veriaci cenia dažďové kvapky. V najbohatšom a najvýznamnejšom kláštore Cypru je zázračná ikona Matky Božej, ktorá má v čase sucha privolávať dážď. V kláštoroch ostrova je tiež často zobrazovaný svätec Mamas – patrón neplatičov daní.

Legenda hovorí, že Mamas žil v dvanástom storočí v jaskyni neďaleko Guzelyurtu a keď za ním prišli miestni vyberači daní, odmietol im zaplatiť. Býval predsa v jaskyni…

Keď ho vojaci zajali a viedli k byzantskému vladárovi, cestu im skrížil lev útočiaci na jahniatko. Mamas jahniatko zachránil a v ceste pokračoval na chrbte leva. Vladár ho oslobodil od platenia daní až do konca života. Miestni obyvatelia, aj majitelia zahraničných firiem sa preto zvyknú modliť: Svätý Mamas, ochraňuj nás.

Poslednou zastávkou je mestečko Kakopetria v údolí Solea. V uličkách mestečka je niekoľko kostolov, naším cieľom je Agios Nicolaos Stegis z 11. storočia. Je to vlastne kaplnka ukrytá v dome, pod kamennou strechou. Zvonku nenápadná, vnútri však každý meter steny pokrývajú nádherné, staré fresky s biblickými motívmi a postavami svätcov.

Pokus o offroad

Vinárska dedinka Omodos by bola oveľa malebnejšia, ak by ste z nej nemali pocit, že všetko naokolo je tu pre turistov – okrem množstva apartmánov v rekonštruovaných starých, kamenných domoch je dedina plná stánkov a obchodíkov.

Pomedzi ne sa nenápadne prepletá normálny život obyvateľov Omodosu. Miestne ženy majú v stánkoch rozvešanú lefkaritiku – tradične vyšívané a paličkované obrusy. Ďalšou miestnou špecialitou sú tepané strieborné predmety.

Foto: Pravda, Jana Kollárová

Cyprus Staroveké divadlo v Kourione.

V stánkoch nechýbajú ani tradičné špeciality ochutené karobom – svätojánskym chlebíkom, hroznové želé plnené vlašskými orechmi, domáce víno, med, pražené ochutené oriešky, olivový olej a chlebíky z chlebovníka. Centrom života celého Omodosu je kláštor Timios Stavros zo 17. storočia. Sem prichádzajú turisti, aj skupinky pútnikov.

Ak ste na Cyprus prišli relaxovať pri mori, na výber máte kamienkové, aj piesočnaté pláže. Oplatí sa vyskúšať Coral Bay a menej rušnú Pissouri Bay na južnom pobreží. Agia Napa na východe, ktorá sľubuje najkrajšie pláže, je iná šálka kávy. Smerujeme do nej cez Larnaku, vzdialenú na východ od Pafosu 134 kilometrov.

Po tureckej okupácii Famagusty sa Agia Napa premenila z malej rybárskej dedinky na hlavné cyperské turistické letovisko plné tanečných klubov. Strediskom nakoniec len preletíme, pretože turisti sa na nás valia zo všetkých strán.

Míňame množstvo obchodíkov, reštaurácií a barov. Pozvánky na nočné diskotéky a párty nás nechávajú chladnými a smerujeme na cíp Kavo Greko alebo Cape Greco. Miesto rybárov stretávame výletné lode vypľúvajúce skupinky turistov. Odvšadiaľ sa ozýva ruština, výnimočne angličtina. More je však nádherné a také husté, že sa v ňom ani nemusíte hýbať a ono si vás samo pekne pohojdáva.

Do ďalšieho cyperského highlightu – Modrej lagúny v Národnom parku Akamas na opačnej, západnej časti Cypru sa dá dostať len na lodi alebo na štvorkolkách či džípoch v rámci safari výletu. Osobným autom to radšej neskúšajte. My sme to autom s pohonom všetkých štyroch kolies skúsili.

Výsledok? Ženská časť posádky zaprášená od hlavy po päty pri každom priblížení k rokline takmer ošedivela. Náš pokus o offroad po úzkej ceste s jamami na každom kroku skončil niekde v prvej tretine.

Foto: Pravda, Jana Kollárová

Cyprus Pôvodný turecký hostinec Büyük Han.

Pokračovať po tomto náročnom teréne pokrytom prašanom z piesku, ktorý ukrýval takmer štyridsaťcenti­metrové jamy, sa na požičanom aute mohlo stať osudným. Vzdávame to, otáčanie auta na úzkej ceste sprevádzajú opäť naše hysterické výkriky. Odmenou je klobúk za päť eur v neďalekom stánku, pri ktorom zo seba oklepávame vrstvy prachu a obed v taverne v najbližšej civilizácii Neo Chorio.

Viacchodové meze nám čašníci nosia postupne. Meze je vlastne taká rýchla exkurzia do cyperskej kuchyne. Po predjedle zo šalátov, omáčok a dressingov s olivami a syrom nasledujú rôzne druhy mäsa, rýb alebo darov mora.

Na vrchné priečky rebríčka mojich obľúbených bezlepkových cyperských jedál sa však dostávajú dolmádes – mleté mäso zabalené vo vínnych listoch v paradajkovej omáčke – a grilovaný syr halloumi, ktorého domovinou je práve Cyprus.

Vôňa grilovaného souvlaki ma necháva ľahostajnou, takisto ako baklava – tenučké, niekoľkovrstvové cesto s orieškami v sladkom sirupe, ktoré je vraj také sladké, až to bolí.