Botanický raj sira Hanburyho: Najkrajšie záhrady v celej Ligúrii založil – Angličan!

Našťastie Taliani netrpia márnomyseľnosťou a ani im nenapadne botanikovi a viktoriánskemu obchodníkovi sirovi Thomasovi Hanburymu jeho zásluhy upierať. Aj záhrady sa tak volajú po ňom - Giardini Hanbury.

15.10.2018 07:00
Giardini Hanbury, botanická záhrada Foto: ,
Giardini Hanbury
debata (1)

Bola to vraj láska k prírode, ktorá v roku 1867 priviedla anglickú rodinu na Capo Mortola. Strmý kopec vypínajúci sa 103 metrov nad Stredozemným morom leží šesť kilometrov od ligúrskeho mestečka Ventimiglia.

Thomas Hanbury zbohatol v Číne na obchodovaní s hodvábom, bavlnou a čajom, a tak preňho zrejme nebol problém kúpiť kúsok od hraníc s Francúzskom pozemok s ruinami Palazza Orengo. Palác z 11. storočia postavila kedysi rodina Lanteriovcov na pozostatkoch rímskej vily.

Hanbury pochopil, že južne orientovaný svah zvažujúci sa až k moru a mierne podnebie poskytnú priaznivé podmienky rastlinám z mnohých rôznych klimatických zón sveta a rozhodol sa ich tu aklimatizovať.

V nasledujúcich desaťročiach Thomas vytvoril záhradu s pomocou svojho brata Daniela Hanburyho a botanika a záhradného dizajnéra Ludwiga Wintera.

Pomáhali mu aj ďalší vedci a v roku 1912 už tunajší záhradný katalóg Hortus Mortolensis obsahoval 5 800 druhov rastlín, hoci v záhrade ich vraj rástlo ešte viac.

Aj Palazzo, čiže Hanburyho vilu, strážia kaktusy. Foto: Jana Kollárová, Pravda
botanická záhrada, Giardini Hanbury Aj Palazzo, čiže Hanburyho vilu, strážia kaktusy.

Sir Thomas zomrel v roku 1907, ale energická Dorothy Hanburyová, manželka jeho syna, pokračovala v novej výsadbe a zlepšeniach aj po prvej svetovej vojne.

Druhá svetová vojna však záhrady ťažko zdevastovala, stali sa územím nikoho a lady Hanburyová ich roku 1960 predala talianskemu štátu.

Od roku 1983 patria pod Janovskú univerzitu, ktorá ich zrekonštruovala, a v roku 2000 boli vyhlásené za prírodnú rezerváciu.

O ďalších šesť rokov dali Taliani návrh, aby boli Giardini Hanbury zaradené na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Sami ich v roku 2007 aj s vilou Hanbury dali na zoznam desiatich najkrajších záhrad v Taliansku. Tvrdia, že Giardini Hanbury nemajú vo svete páru.

Myslím, že oprávnene. Aj mne vyrazili dych hneď po vstupe, a to sme ich navštívili v daždivý deň na konci leta.

Nerušte a kochajte sa. Foto: Pravda, Jana Kollárová
botanická záhrada, Giardini Hanbury Nerušte a kochajte sa.

Možno za to mohol vstupný portál z 19. storočia, na ktorom je čínsky znak pre šťastie. Vyryli ho tam v roku 1879 po návšteve čínskeho veľvyslanca v Británii Kwo Soong Taa.

Šťastní sa tu musia cítiť milovníci rastlín z celého sveta. Veď ako zostupujú po cestičkách a terasách dolu, nevedia, kam sa pozerať skôr.

Vpravo rastie figovník Ficus rubiginosa z Austrálie a Nolina longifolia – známa aj ako slonia noha – z Mexika.

O kúsok nižšie ohnivooranžovo kvitnúca Tecoma capensis z Južnej Afriky. Na konci prvých schodov je panoramatický výhľad na údolie rieky Rio Sorba, nad ním sa týči skala zvaná Punta delle Croce. V popredí obrovská Pinus canariensis – borovica kanárska.

Cestička sa kľukatí dolu svahom a míňame najrôznejšie druhy aloe, agávy, juky, o kus ďalej rastú na terase kaktusy rozmanitých tvarov. Jedny nízke guľaté, iné štíhle vysokánske, ďalšie pripomínajú mikrofón alebo votrelca.

Echinocactus grusonii prezývaný Zlatá guľa. Foto: Jana Kollárová, Pravda
botanická záhrada, Giardini Hanbury Echinocactus grusonii prezývaný Zlatá guľa.

Človek nevie, kam sa dívať skôr. Čítame ceduľky s botanickými názvami a tešíme sa z každej rozpoznanej rastliny. Karel Čapek by sa tu zbláznil od šťastia.

Je prvého septembra a veľa rastlín je už odkvitnutých, ale to vôbec neprekáža. Na pergolách aj podľa listov spoznávam vistériu. Bambusy, eukalypty či araukárie upútajú aj bez kvetov. Botanici mysleli na to, aby záhrada očarúvala návštevníkov aj vôňou.

Je tu aj citrusová časť. Na ceduľke čítam, že plody Citrusu maxima môžu vážiť až 1,8 kila. Že by to bolo pomelo? Jasné – a sú tu aj jeho príbuzní, citrón čiže Citrus medica, bergamot, trpký pomaranč Citrus aurantium aj sladký pomaranč Citrus sinensis, citrón čiže Citrus limon.

Grep sa latinsky volá Citrus x paradisi, mandarínka je Citrus deliciosa, no kumkvat už sa volá celkom inak – Fortunella margarita…

Svätyňa štyroch ročných období. Foto: Jana Kollárová, Pravda
botanická záhrada, Giardini Hanbury Svätyňa štyroch ročných období.

Ach nie, počas poldruhahodinovej prehliadky záhrady sa vyše päťtisíc tabuliek pri rastlinách na deviatich hektároch prečítať nedá. Ani pokochať sa všetkými záhradnými soškami, fontánami, studničkami či altánkami.

Blíži sa sedem hodín večer, a tak stúpame naspäť do kopca k východu – ale šípky nás vedú celkom inými zákutiami.

Očarí nás oranžová vila z jednej strany obklopená kaktusmi, z druhej jazierkom s leknami a kruhovým záhonom levandúľ.

A tesne pred východom stretneme nevestu so ženíchom. Na svadobných fotkách budú mať úžasný západ slnka.

  • Adresa: Corso Montecarlo, 43 – La Mortola – 18039 Ventimi­glia (IM)
  • Otváracie hodiny: od polovice októbra do februára 9.30 až 17.00
Palmy a kúsok od nich agávy, sukulentné... Foto: Jana Kollárová, Pravda
Giardini Hanbury, botanická záhrada Palmy a kúsok od nich agávy, sukulentné rastliny z horúcich regiónov Severnej a Strednej Ameriky.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Taliansko #botanická záhrada