Jednou z najromantickejších sú určite ruiny kláštora Villers v mestečku Villers-la-Ville, ktoré sa nachádza v provincii Valónske Brabantsko a má asi deväťtisíc obyvateľov.
Areál je skutočne úchvatný a krásne zasadený do zelenej brabantskej prírody. Ako je v Belgicku dobrým zvykom, návštevníkovi je poskytnutý perfektný turistický servis od občerstvenia až po podrobné informácie a zábavný program.
Kláštorné spoločenstvo bolo vo Villers-la-Ville založené v roku 1146 cisterciánskymi mníchmi, ktorí prišli z kláštora v Clairvaux na pozvanie rytiera Gauthiera z Marbais a jeho matky Judity. V tom istom roku mníšske spoločenstvo navštívil aj svätý Bernard z Clairvaux a požehnal mu.
Foto: Daniel Šmihula
Najstaršie múry sú však až z 13. storočia, lebo kláštor sa spočiatku v rámci mesta dvakrát sťahoval. Hlavná budova – kostol – sa stavala sedemdesiat rokov. Kláštor sa postupne stal kultúrnym a najmä ekonomickým strediskom celej oblasti. Žilo v ňom až sto mníchov a asi tristo laických bratov a kláštor vlastnil polia a lesy s celkovou výmerou až 100 štvorcových kilometrov.
Bol pohrebným miestom viacerých brabantských vojvodov a vojvodkýň. No azda najznámejšou postavou pochovanou v kláštore bola svätá Juliana z Lutychu – mystička z prvej polovice 13. storočia.
V 16. – 17. storočí však nastal postupný úpadok kláštora, ktorý sa stal viackrát obeťou pohnutých vojnových udalostí. V 18. storočí došlo k oživeniu a obnove slávy kláštora, no v roku 1796 francúzske revolučné vojská definitívne ukončili jeho pôsobenie.
Ruiny opusteného kláštora sa do pozornosti verejnosti dostali až v období romantizmu a budovania belgickej národnej a štátnej identity. Stali sa vyhľadávaným miestom romantických výletov a nadšených rojčení. Medzi najvýznamnejších návštevníkov zrúcanín určite patrí Victor Hugo, ktorý bol vo Villers-la-Ville dokonca trikrát.
Foto: Daniel Šmihula
V roku 1893 zrúcaniny odkúpil belgický štát a začal na nich konzervačné a rekonštrukčné práce. V súčasnosti sa ruiny kláštora považujú za jedno z najvýznamnejších miest belgického historického a kultúrneho dedičstva.
Od roku 1987 sa v areáli kláštora pravidelne organizujú divadelné predstavenia, koncerty, výstavy a festivaly. Vedľa kláštora sa nachádza aj pivovar z 13. storočia a viacero zaujímavých záhrad so vzácnymi a liečivými rastlinami.
Múry a piliere kláštora dnes pôsobia mohutne a impozantne. Obzvlášť upúta pozornosť budova deväťdesiat metrov dlhého kostola a tridsať metrov dlhého kláštorného refektária, ktoré patrili medzi najväčšie v sieti cisterciánskych kláštorov.
V kláštore možno nájsť všetky európske historické stavebné štýly – od románskeho až po klasicizmus. Najviac však dominuje gotika.
Práve na dobre zachovaných zrúcaninách si možno dobre uvedomiť logiku a premyslenosť gotickej architektúry a jej jednotlivých stavebných prvkov. Viac než slovný opis však určite zapôsobia fotografie alebo priamo návšteva tohto nevšedného miesta s výnimočnou atmosférou.
