Na návšteve v Číne: Túra po múre

Každé ráno vylezie 30-ročná Pang cez svoje tajné miesto na Veľký čínsky múr a usalaší sa v poslednej z pozorovacích vežičiek, kde sa musia turisti otáčať čelom vzad. Len potiaľ vedie zrekonštruovaná časť tejto najznámejšej čínskej pamiatky. Rozloží sa na zemi so svojimi pohľadnicami, náhrdelníkmi z jadeitu, hodinkami s Mao Ce-tungom na ciferníku a vojenskými čiapkami s červenou hviezdou.

13.08.2007 13:07
Čína, múr Foto:
Slávny čínsky múr.
debata

Luki, luki, pozri, pozri, nalieha skomolenou angličtinou na tých, čo došli až na záver, pretože nelegálny predaj suvenírov živí ju a jej dve deti.

Už vyše hodiny sa náš autobus prediera trojprúdovou cestou vedúcou z Pekingu smerom ku vrchu Badaling, približne 80 km na severozápad od hlavného mesta, kde je najjednoduchší a najfrekventovanejší prístup k Veľkému čínskemu múru. Dopravné pravidlá v zmysle, že nákladiaky a kamióny by sa mali držať v najpomalšom pruhu napravo a ľavá strana slúži výlučne na predbiehanie, tu neplatia. Ak sa náš čínsky šofér nechce vliecť do kopca rýchlosťou 30 km/h, musí predbiehať ako v šialenej počítačovej hre – dokonca aj po krajnici. Riadiaca páka slúži namiesto joysticku a klaksón je v permanentnej prevádzke. Nech všetci vedia, že mierime k najväčšej stavbe, akú kedy vybudovala ľudská ruka!

Keď sa na zelených pahorkoch objavia časti tohto hadiaceho sa komplexu, ktorý údajne meria 6 000 až 6 500 kilometrov, osadenstvo na sedadlách vozidla na sekundu zatají dych a v okamihu sa rozbzučí ako v úli. Aha, tam je, tam je! A čo sú tie farebné rozsypané lentilky v kontraste so sivou kamennou hmotou? Tridsiatka slovenských očí pozorne zaostrí do diaľky. Bože, veď to sú turisti pohybujúci sa po tomto 5,5 metra širokom ochrannom vale! Dnes sú tu všetci!

Šliapanie po náhrobkoch

Horúci júl sa tu v horách zľutoval a nastavil svoj regulátor teploty vzduchu na zhruba 25 stupňov Celzia. Nad hadiacou sa stavbou, ktorej vzdušná čiara medzi oboma koncovými bodmi meria 2 450 km, sa v týchto miestach vznáša hmlový opar. Počasie vhodné pre srdce a pľúca, nie však objektívy kamier a fotoaparátov. Na obzore sa vynára obrovský nápis Beijing 2008. One world, one dream. Pripomienka nadchádzajúcej olympiády: Jeden svet, jeden sen.

Aj štveranie sa po múre miestami odhadom aj v 45-stupňovom stúpaní miestami pripomína olympijský výkon. Podľa trička úplne premočeného od potu určite. Prestávka na vydýchanie. Odrazu navôkol preletí horda asi 70-ročných čínskych stareniek ako roj ôs. Kondičku majú iste z ranného cvičenia tai-chi v parku, kam chodia Číňania v mestách s obľubou športovať. Chichocú sa a šliapu do kamenných schodov ako srnky. Otravní predavači sú v nepravidelných rozstupoch všade, ale každý sa niečím živíme. Kto chce pamätnú kovovú tabuľku, do ktorej mu vyryjú meno? Alebo tričko s nápisom: Zdolal som Čínsky múr!? Čím ďalej od centrálneho vstupu na múr, tým ich je menej, niektorí však majú naozaj ťažkú cestu do práce. Najmä, ak musia nahor vyvliecť všetok svoj tovar.

Na múre sú rozostavené smetné koše. To však mnohým domácim nebráni, aby sa občas nezbavovali svojho odpadu v duchu filozofie Rómov na Luníku IX – kam doletí, tam padne. Prosba v angličtine, aby návštevníci po kultúrnej pamiatke nečmárali grafity, zdá sa, ostala akceptovaná, lenže to bude skôr tým, že na osobné umelecké prejavy dochádza v tejto prudko stúpajúcej časti múru kreatívny dych. Pri centrálnom vstupe sme sa totiž vybrali doľava, na ťažší sprístupnený úsek, ktorý je síce podstatne strmší a kratší, ale je na ňom menej dvojnožcov.

Pravá, obliehanejšia časť sa hadí až do Mongolska a pohľad odtiaľto na múr postavený na kamenných základoch z tehál a zeme, ktorý vraj v pote tváre od roku 220 pred Kristom v priebehu desiatich rokov vytvorilo 300-tisíc ľudí, mrazí. Mnohí, ktorí zomreli počas stavebných prác, boli doň pravdepodobne zamurovaní. Keď dielo v rokoch od 607 nášho letopočtu rekonštruovali, údajne sa na prácach zúčastnil až milión robotníkov a polovica z nich tam zahynula. Ak je to všetko pravda, potom je to najdlhší cmiter na svete. A tisíce zvedavcov denne šliapu rovno po náhrobkoch!

Krátkozraký taikonaut

Vysmiaty chlapík sáče z okraja priemerne 9 metrov vysokého múra svojho syna. Len naoko, prirodzene. Chlapča vrieska od vzrušenia, akási turistka nafilmuje akože dramatickú scénku, ale tatko od nej celkom seriózne pýta 10 juanov. Dám ti sto, ale až keď malého zhodíš, vynájde sa kameramanka, lebo s predavačmi v Číne sa vždy treba tvrdo jednať. Obidvaja sa zasmejú a rozídu sa v dobrom.

O Veľkom čínskom múre sa pomerne dlho a úspešne šíril mýtus, že ho vidieť z vesmíru. Paradoxne táto fáma vznikla skôr, ako vôbec prvý človek do kozmu letel. Čína sa ňou však naďalej hrdí, aby na múr prilákala čo najväčšie množstvo turistov. Aj prvý čínsky kozmonaut, pardon, taikonaut Jang Li-wej v roku 2003 priznal, že Veľký čínsky múr pri obletoch Zeme nezbadal. Nuž, buď je krátkozraký, alebo bolo treba lepšie umyť okienko rakety!

Nevidel z tej výšky, že v najvzdialenejšej vyhliadkovej vežičke sedáva smutná predavačka Pang, oblečená v maskáčovej bunde s jadeitovým náhrdelníkom na krku. Sem chodia kontroly málokedy, nelegálne tu takto predáva už dva roky. Ponad zeleň ukazuje prstom do diaľky, na dedinku, kde býva. Doma ju čaká syn a dcérka, na vidieku smú mať rodiny dvoch potomkov. Pôvodne veľmi tvrdo presadzovaná politika obmedzovania pôrodnosti narobila najmä medzi vidieckymi ľuďmi veľa zla, existencia mnohých ich detí nie je oficiálne nikde zaevidovaná a následne tak nedostanú ani nijaké vzdelanie. Programy na kontrolu pôrodnosti v Číne jestvujú už od 50. rokov. Pôvodný úmysel udržať čínsku populáciu na jednej miliarde v roku 2000 sa však nepodaril a Čína naďalej čelí obrovskému populačnému tlaku.

Ak bytostne nenávidíte tlačenicu, prípadne trpíte sociálnou fóbiou, do Číny radšej nechoďte. Najmä na známych čínskych pamiatkach budete stretávať davy čínskych turistov. Budú sa na vás usmievať, fotografovať si vás a fotografovať sa s vami. V roku 2020 bude mať podľa štatistík 100 miliónov Číňanov peniaze na to, aby sa ako turisti rozbehli po svete. Svet patrí Ázii, len o tom možno ešte nevieme.

Po návrate z Číny sme si s manželom počas horúceho víkendu vychutnávali našu vyľudnenú ulicu v Bratislave. ,,Vnímaš ten prázdny priestor?" pýtam sa ho. V tej chvíli, neuveríte – kde sa vzal, tu sa vzal – Číňan na bicykli!

Už sú tu!

debata chyba