Koľkí z vás však počuli o tom, čo sa deje s Aralom? Kedysi to bolo štvrté najväčšie jazero sveta, dnes má už len tretinu svojej rozlohy a desatinu niekdajšieho objemu.
Jazero, ktoré sa nachádza medzi Uzbekistanom a Kazachstanom, sa rozpadlo do niekoľkých menších jazier. V ich okolí nájdete len pustatinu a vraky lodí, ktoré kedysi plávali na nedoziernej hladine.
Voda jazera je navyše otrávená množstvom hnojív a pesticídov, ryby by ste tu našli už len ťažko.
Rieky preložiť, bavlnu nasadiť
Aby sme však pochopili osud Aralského jazera, musíme sa vrátiť späť v čase, do obdobia studenej vojny.
V 50. rokoch 20. storočia bola studená vojna v plnom prúde. ZSSR sa potreboval pripraviť na prípadnú vojnu s USA, preto chcel urobiť zo strednej Ázie ekonomickú základňu.
Územie v okolí Aralského jazera sa malo použiť na pestovanie bavlny. Na to však bolo potrebné veľké množstvo vody, aby sa okolité púšte dali pretransformovať na úrodnú pôdu.
Preto v roku 1954 umelo preložili korytá riek Amudarja a Syrdarja, ktoré privádzali vodu do jazera tisícky rokov. Rieky zviedli do sústavy zavodňovacích kanálov a keďže jazero stratilo prítok, začalo vysychať.
Situáciu ešte zhoršila vysoká koncentrácia hnojív a pesticídov z okolitých oblastí, kde sa pestovala bavlna. Vďaka chemikáliám vo vode začali vymierať ryby.
Postupným vysychaním jazera vznikali soľné púšte, navyše vietor odvieval soľ ďalej k plantážam, kde ničila bavlníkovú úrodu.
Kedysi najväčší prístav Aralsk sa kvôli zmenšovaniu jazera začal od brehov vzďaľovať, istú dobu sa nachádzal až 100 kilometrov od vody.
Postupné negatívne zmeny okolitej krajiny mali vplyv aj na väčšinu dedín a miest v okolí jazera. Obyvateľstvo sa začalo potýkať s veľkou nezamestnanosťou, chudobou a zdravotnými problémami spôsobenými vzduchom prenosnými toxickými chemikáliami.
Kazachstan zachraňuje, Uzbekistan bude ťažiť
Aralské jazero sa časom rozdelilo na východnú, západnú a severnú časť. V roku 2003 sa kazašská vláda rozhodla zachrániť severnú časť jazera.
Plán bol vybudovať priehradu Kokaral, ktorá by oddeľovala sever jazera od vysychajúcej západnej a východnej časti. Takto by sa zvýšil prietok vody z rieky Syrdarja.
Priehradu dokončili v roku 2005 a postupom času sa hladina vody zvyšovala. Do jazera sa následne vrátila fauna a flóra a Aralsk sa opäť začal približovať k brehom jazera (momentálne sa nachádza 20 kilometrov od brehu). Do severného jazera sa tak vracia život a má nádej na obnovu.
Očakáva sa však postupné vysychanie západnej a východnej časti, pretože uzbecká vláda vyhlásila, že nemá v pláne jazero zachraňovať. Namiesto toho chce z jeho dna ťažiť ropu…