Iste aj preto sú Poliaci čoraz motorizovanejší: na tisícku obyvateľov pripadá 571 áut, čo je viac ako vo Francúzsku (479) či v Nemecku (555) alebo v Česku (necelých 500).
Chabé spojenie verejnou dopravou na vidieku, spôsobené aj zrušením mnohých miestnych vlakov, predstavuje okrem iného formu sociálneho vylúčenia, ktoré najviac postihuje mladých a starých ľudí a zdravotne postihnutých. Toto zaznelo na konferencii o občianskych právach, usporiadanej vo Varšave ombudsmanom Adamom Bodnarom na záver jeho pôsobenia v tejto funkcii.
„V našej osade Pogorzelce (ležiacej v známom Bialowiežskom pralese na východe Poľska) a v susedných obciach máme len dva spoje denne, aj to len cez týždeň. V sobotu ani v nedeľu nič nejazdí,“ hovorí starosta Aleksander Dackiewicz.
V osade, postihnutej odchodom mladých ľudí, priemerný vek dosahuje 70 rokov. Absenciu dostupnej dopravy tu najviac cítia starší ľudia bez vodičského preukazu, ktorí nemôžu ísť nakupovať, navštíviť lekára alebo sa zúčastniť na omši.
„Aj keď v meste všetko vybavia za hodinu, pred návratom musia čakať na spiatočný spoj päť či šesť hodín. V lete sa to dá vydržať, ale v zime, s 30 centimetrami snehu ako teraz, je to horšie,“ hovorí Dackiewicz.
Žiadne zlepšenie však nie je na obzore: prepravca, ktorým je spoločnosť Arriva, patriaca nemeckej skupine Deutsche Bahn, oznámil, že v lete zruší svoju službu v regióne, pretože ju nepovažuje za dostatočne výnosnú.
„Z ekonomického hľadiska je to pochopiteľné,“ pripúšťa starosta: pri každej jazde sa tu nazbiera len päť až šesť cestujúcich, zatiaľ čo dotácie za spoj do pralesa sa rovnajú v prepočte 1 550 eur ročne.
Podľa účastníkov varšavského kongresu je to všeobecný problém v celej krajine. „Mladí si už nemôžu vybrať strednú školu, ale musia akceptovať tú, do ktorej sa ľahko dostanú. Seniori a invalidi vidia, že sa silne obmedzuje ich kultúrny a spoločenský život, rovnako ako prístup k lekárskej starostlivosti,“ uviedla riaditeľka Centra sociálnych projektov Barbara Imielczyková.
Napriek tomu sa Poliaci otvorene nesťažujú. „Sme ako rybička, ktorá žije v akváriu, ale nevie o tom,“ vysvetľuje starosta Marcin Skonieczka z obce Pluznica, ktorá má asi 5 000 obyvateľov. Z 1 600 sťažností, ktoré ročne dostane jeho úrad, sa iba desiatka týka dopravy.
Na kongrese zaznelo pár nápadov, ako situáciu zlepšiť: ponúknuť dopravný monopol jedinej spoločnosti a pomôcť jej finančne, aby poskytovala spoľahlivé služby.
Alebo naopak vytvoriť celoštátneho prepravcu pre verejnú dopravu, ako bývalo za socializmu, keď súkromné auto bývalo výsadou len pár vyvolených.
Ale tento nápad vyvolal iba štipľavé odsúdenie.