Náš tip: Spustite sa dolu kopcom na krivom dreve

Čo sú vlastne zač tie čudné sane s čudným menom? Ich názov v rôznom nárečí znamená krivé drevo, samorast-krnáč. V Česku ich volajú „rohačky“ a v Poľsku „sanie rogate“, pretože sú vpredu zakrivené, akoby mali rohy. A bývajú vyrobené celé len z dreva, bez jediného klinca či inej kovovej súčasti.

„Krňačky pochádzajú z alpských krajín a na Slovensko ich priviezli drevorubači. Bane spotrebovali veľa dreva, a udomácnili sa u nás ako dopravný prostriedok na jeho prepravu v 18.-19. storočí,“ hovorí Branislav Séleš, predseda Slovenskej krňačkovej rady.

Na krnohách musel chlap stiahnuť meter dreva, na čo musel mať poriadnu silu a zručnosť. Využívali sa ako dopravný prostriedok nielen v zime, ale aj v lete na zvážanie z ťažko prístupných oblastí.

Dnes sa už krnohy na dopravu materiálu nepoužívajú, zato sa však stali zábavným športom s folklórnym nádychom.

Niekde v zahraničí sa z nich stal rýchlostný šport, kde jazdia pretekári na dráhe s továrensky vyrobenými krňami na korčuliach. U nás si krňačky vyrábajú nadšenci sami, a sú na ne aj pyšní ako majstri rezbári.

Keďže človek nie je len na prácu, ale aj na zábavu, ani krne neboli len pracovným nástrojom, ľudia ich začali využívať aj na zábavu. Záznam o krňačkových pretekoch v Tureckej sa datuje do roku 1957.

„V Tureckej je tradícia krňačkových pretekov najstaršia, ale používali sa aj inde na strednom Slovensku smerom k Tatrám, v okolí Kremnice, na Krahuliach, aj okolo Banskej Bystrice,“ vysvetľuje Branislav Séleš. V pôvodných nemeckých dedinách v okolí banských miest sa vraj dodnes na povale sem-tam nájdu nejaké staré krne, ktoré svedčia o tom, že kedysi boli v regióne bežne používaným dopravným prostriedkom.

Prvé tohtoročné krňačkové preteky na Slovensku sa začnú vo Valaskej v sobotu 19. januára. V Slovenskom pohári pretekov v krňačkách nasledujú Podlavice (26. 1.), Beňuš (2. 2.),Heľpa (16. 2.), Chopok (23. 2.), Zbojská (2. 3.), Šumiac (9. 3.), Polomka (16. 3.) a Telgárt (26. 3.). Vyvrcholením je Veľká medzinárodná cena Chopku v Jasnej, kde sú pozvaní aj účastníci z Rakúska, Nemecka, zo Švajčiarska a z Poľska.

Aj slovenskí krnohári sa zúčastňujú na pretekoch v zahraničí. A či je to nebezpečné? Vraj ako každý šport, dá sa jazdiť opatrne, no vyhráva obyčajne ten, kto aj trocha riskuje.

Na pretekoch jazdia dvojčlenné posádky na nepodbitých krniach, niektorí v krojoch a všetci s radosťou a vždy je to zážitok aj pre divákov.

„Krňačkové preteky sú spojením tradície, športu a zábavy, so sprievodom ľudovej muziky. Sú miestom, kde sa ľudia stretnú a na čerstvom vzduchu sa spoločne zabavia a relaxujú,“ dodáva Branislav Séleš.