Pozostatok z čias, keď dobývanie vesmíru bývalo v krajine sovietov akýmsi náboženstvom, prežíva napriek nedostatku financií aj zášti súperiacich cirkví, napísala agentúra AFP.
Zvonku nevyzerá drevená budova s kopulou korunovanou zlatým krížom a stenami namaľovanými modrou a sivou farbou nijako zvláštne.
Vnútri kostola svätej Paraskevy sa však nachádza viac ako 450 exponátov, jednak technických, vrátane vesmírneho vozíka, ako aj osobných predmetov – napríklad prilba a padák – sovietskeho kozmonauta Jurija Gagarina, prvého človeka, ktorý vystúpil do vesmíru v roku 1961.
Zastúpená je tu najmä zbierka Gagarinových portrétov s úsmevom od ucha k uchu, ktorý z neho urobil ikonu medzi sovietskymi kozmonautmi.
Múzeum je súčasťou etnografického skanzenu v historickom mestečku Perejaslav-Chmeľnyckyj, ktoré leží asi 80 kilometrov juhovýchodne od Kyjeva.
Vzniklo v 70. rokoch v kontexte sovietskej protináboženskej politiky, ktorá viedla k zničeniu tisícok kostolov, alebo k ich premene na úžitkové budovy.
„Lietanie do vesmíru bývalo veľmi populárne. Každý chlapec sníval o tom, že sa stane kozmonautom,“ hovorí pred vystaveným skafprandrom Sergej Volkodav, ktorý má múzeum na starosti.
Výber priestorov ovplyvnili podľa neho pozemné až prízemné dôvody: do kostola sa zmestia objemné exponáty, ako niekoľkometrový model rakety.
Miestni tvrdia, že táto premena umožnila zachrániť kostol postavený v roku 1891 nielen pred protináboženskou politikou Sovietskeho zväzu, ale aj pred potopením: kostol pôvodne pochádza z neďalekej dediny, zatopenej po vybudovaní vodnej nádrže veľkej ako celé Luxembursko v 50. a 60. rokoch minulého storočia.
Šesťdesiatnik Borys Stoljarenko sa narodil v tejto dedine, z ktorej mu nezostala ani žiadna fotografia či obraz. „Jediné, čo zostalo, je tento kostol. Zachránil ho vznik múzea,“ povedal.
Pamätá si, že ešte ako chlapec tu miništroval pri bohoslužbách, kým kostol nepresťahovali. „Keď neskôr Sovieti v ňom urobili sýpku, liezli sme s kamarátmi na okná a skákali do pšenice ako do vody,“ zaspomínal.
Rozpad Sovietskeho zväzu a nezávislosť Ukrajiny v roku 1991 sprevádzala náboženská sloboda v prevažne pravoslávnej krajine. Na postavenie múzea to však nemalo vplyv, čo stále dráždi miestnych duchovných.
„V čase, keď už nie je zakázané sa modliť a veriť v Boha, musí sa kostol používať ako miesto kultu,“ povedal kňaz Mychajlo Juršenko z nedávno vzniknutej a autokefálnej (nezávislej) pravoslávnej cirkvi.
Súperiaca cirkev, ktorá sa hlási k moskovskému patriarchátu a všeobecne je na nože s autokefálnou cirkvou, má rovnaký názor.
„Samozrejme, že to nie je dobré,“ myslí si otec Feodosija z miestneho kláštora. Súčasne pripúšťa, že v tejto veci je bezmocný: „Ide o majetok štátu a nie sme v pozícii, aby sme to zmenili.“
Jeho cirkev má kvôli spojeniu s Moskvou veľmi napäté vzťahy s prozápadnou vládou, a tak sotva môže dúfať, že by jej mohli vrátiť kostol premenený na múzeum. „Radšej múzeum než schizma,“ filozoficky poznamenáva Feodosija na adresu nezávislej cirkvi.
Zdá sa, že ukrajinské úrady venujú len málo záujmu múzeu, ktoré turisti navštevujú najmä v letnej sezóne, pretože mu chýba vykurovanie. Celkovo chátra, exponáty vyzerajú ošumelo a zo stien sa lúpe modrá farba.
Teplomer vnútri ukazuje desať stupňov pod nulou. „Je tu mráz ako vo vesmíre,“ vtipkuje sprievodca zababušený v kabáte a čiapke.
Volkodav nestráca odvahu a chystá sa napísať excentrickému miliardárovi a majiteľovi americkej vesmírnej firmy SpaceX Elonovi Muskovi, či by nevenoval nové exponáty a nenavštívil múzeum: „Je to jediné múzeum vesmíru na svete v kostole, a to ho robí takým očarujúcim.“