Dobre naladená Lada: Na trase Kysuce - Bangkok

Putovanie v starej Lade je zážitkom pre posádku auta, aj pre okolitý svet. O tom, čo zažila šestica slovenských dobrodruhov, ktorí sa vydali na cestu dlhú 16 000 kilometrov cez 13 krajín len s dobrou náladou a so smelým cieľom, vznikol aj film Lada svetom: na Žiguli cez Himaláje. Premiéru mal 23. marca na festivale Febiofest.

, , 26.03.2019 07:00
Lada, Lada svetom: na Žiguli cez Himaláje,... Foto:
30-ročná Lada na jednej z 10 najnebezpečnejších ciest sveta v indickom Kašmíre.
2

Cestovateľskú výpravu tvorila šestica mladíkov okolo tridsiatky – Matej Fabšík, Marián Grofčík, Tomáš Vilček, Michal Fulier, Branislav Luha a Lukáš Kováčik. Fabo, Junior, Bobor, Bajo, Šašlik a Fuli – ako znejú ich prezývky, ktoré používajú aj vo filme – na plátne divákom predvádzajú, ako bojovali s čínskou byrokraciou, koľko vody dokáže v indickej monzúnovej oblasti napršať do Lady s vybitým sklom, prečo nie je dobré spadnúť s autom v útesoch Himalájí, aké brutálne môžu byť kazašské horúčavy, kde nájsť najlepší šašlík na svete v Uzbekistane či ako pokoriť s neštartujúcim autom výškový rekord v Pakistane.

Ešte pred premiérou filmu sme sa stretli s dvoma účastníkmi dobrodružnej expedície. Tridsaťtriročný Matej Fabšík alias Fabo projekt vymyslel a tridsaťsedemročný Michal Fulier bol na ceste do exotických končín kameramanom. „Prvý nápad vydať sa na cestu Ladou mne a Juniorovi, teda Mariánovi Grofčíkovi, skrsol v hlave v roku 2013,“ začína rozprávanie Fabo.

V tadžickom Pamíre prekonala posádka Lady... Foto: Archív posádky Lada svetom
Lada, Lada svetom: na Žiguli cez Himaláje, Febiofest V tadžickom Pamíre prekonala posádka Lady výškový rekord 4 655 m n. m.

„Mali sme vtedy za sebou už dve expedície na Balkán a na Ukrajinu. To bola skúška, pretože krajiny ako Srbsko, Macedónsko, Albánsko, Grécko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina sú síce pre našinca tak trochu exotické, ale ešte stále dostupné. Cestovanie nás však chytilo, a tak máme za sebou už aj väčšiu expedíciu do krajín, kam sa bežne nechodieva. V lete 2014 sme cestovali okolo Kaspického mora – šli sme cez Turecko, Irán, Turkménsko, Uzbekistan, Kazachstan a Rusko. Nezastavili nás ani teploty okolo štyridsiatky, ani nepríjemnosti, ako keď nám v Teheráne štyria ozbrojení zlodeji ukradli auto. Po piatich dňoch sa aj tak našlo. Takže ja a Junior tvoríme jadro expedícií, obaja sme z Kysuckého Nového Mesta, dokonca sme susedia. Každý rok, keď chystáme cestu, priberieme kamarátov alebo známych, ktorí si chcú vyskúšať dobrodružný výlet do zaujímavých krajín.“

Fabo priznáva, že aj oni sa celkom prvýkrát vydali do sveta tradičným spôsobom – cestovali po západnej Európe v normálnom, pohodlnom, klimatizovanom aute. „Bola to však trocha nuda. Povedali sme si, že s tým končíme a už si nebudeme požičiavať autá od rodičov, lebo to bola aj veľká zodpovednosť. Rozhodli sme sa pre vlastné staré auto. Vyberali sme z viacerých možností, obzerali sme aj staré škodovky, ale kúpili sme si napokon za 150 eur starú Ladu žiguľu a vydali sme sa na východ – prvá cesta viedla do Kyjeva.“

Narodil sa Vasiľ

Cestovatelia chceli auto pomenovať, lebo ho vnímali ako člena expedície. Hľadali meno, ktoré by sa hodilo do východného bloku, kam mali namierené, a prvé im prišlo na um meno Vasiľ. Postupne mali takýchto aut viac, pribudol Nikolaj aj Voloďa. Starého Vasiľa majú dodnes, ale niektoré autá museli nechať v cudzine. Buď sa ich zbavili na konci cesty zámerne, alebo im ich zhabali.

Jediná možnosť hygieny pre posádku sú často len... Foto: Archív posádky Lada svetom
Lada, Lada svetom: na Žiguli cez Himaláje, Febiofest Jediná možnosť hygieny pre posádku sú často len vodné nádrže.

„Napríklad – a to je zaznamenané aj vo filme – autá nám zhabali medzi Thajskom a Barmou a už sme ich nikdy nevideli. V Thajsku platí totiž striktný režim. Cudzinec musí mať sprievodcu, aby mohol cestovať európskym autom po krajine. Sprievodcu sme mali vybaveného, ale nastala komunikačná chyba a zrazu z dohody zišlo. Agentúra nám zrušila spoluprácu a ako sme vstúpili do Thajska, hneď nám na parkovisku auto zhabali. Museli sme pokračovať bez auta. V takých prípadoch to riešime operatívne, buď si niečo lacné zaobstaráme na mieste, alebo použijeme miestnu dopravu.“

Pribudla kamera

Odvážna posádka vyráža na cesty veľmi skromne vybavená. Žiadne veľké zásoby, žiadna veľká batožina. Je to niečo ako veľký „čunder“, kde sa spí aj pod šírym nebom a umýva sa v potoku. Dá sa tak žiť aj na ceste, ktorá trvá viac týždňov.

Film ukazuje, ako to v praxi vyzerá. Nič v ňom nie je naaranžované, všetko sa nakrútilo vo chvíľach, keď sa to naozaj dialo, kamera vraj zachytáva skutočnú pravdu. Kameraman Michal Fulier bol aj režisérom, nevymýšľal pointy ani nevyhľadával krásne panorámy. Nakrúcal realitu. A tá bola zábavná i výpovedná.

Neskôr
		namiesto stanu stavali len provizórny...
Každý
		deň sa opravovali najrôznejšie poruchy.
+12Občas treba opraviť
		auto uprostred cesty.

Počas ciest nakrúcal z auta. Keďže „žiguľa“, ako svoje auto mladíci volajú, nemala strešné okno, sami si vyrezali do plechu kruhový otvor – „kukaňu“ ako v tanku, takže kamera mohla sledovať, kadiaľ výprava práve frčí.

„V roku 2016 sme si uvedomili, že by sme mali robiť z ciest profesionálnejšie výstupy. Dovtedy sme si archivovali len klasické amatérske zábery na telefón. Bolo to iba pre nás. Stačili nám knihy, ktoré dával dokopy Junior. Napísal dve knihy o našich cestách – Z Horného Vadičova do Libérie a Na Žiguli cez Himaláje, tie mali úspech, ale aj tak sme si mysleli, že je škoda nemať so sebou filmára. Rozhodli sme sa, že z ďalšej expedície urobíme aj film. Hľadali sme človeka, ktorý ovláda kameru, a najmä zvládne dva mesiace neľudských podmienok v žiguli!“

Pankáčsky scenár

Chalani teda urobili "nábor“ a zo záujemcov si vybrali profesionálneho kameramana, ktorý mal zvládať aj úlohu režiséra, scenáristu či zvukára. Michal Fulier ich nároky splnil: „Začali sme sa pripravovať asi trištvrte roka pred cestou. Najprv sme išli na skúšobnú jazdu na Vasiľovi číslo štyri a overovali sme možnosti. Chalani sú veľkí pankáči, takže sme sa dohodli, že nebudeme používať žiadne dronové zábery ani poetickú estetiku, ale pôjdeme na nakrúcanie priamočiaro. Pýtal som sa, či budem mať k dispozícii strešné okienko a oni, že to nie je problém – pre mňa ho do auta vyrežú.“

Občas treba opraviť auto uprostred cesty. Foto: Archív posádky Lada svetom
Lada, Lada svetom: na Žiguli cez Himaláje, Febiofest Občas treba opraviť auto uprostred cesty.

Ako vidno, pre posádku niet nezdolateľných problémov. Nečudo, že si vytýčili aj odvážnu trasu. Začali v roku 2013 Kyjevom, no v neskorších rokoch si zvolili exotickejšie končiny. Najmä ak uvážime, že išli na starej Lade a len s dobrou náladou. „Cesta do Kyjeva, to bol iba rozbeh, po Balkáne nasledoval Irán a krajiny Strednej Ázie. Neskôr sme boli v Afrike a v Mongolsku,“ rozpráva Fabo.

„Potom sme začali plánovať veľkú cestu po Ázii, ktorá mala trvať dva mesiace. Mala mať 20 000 km. Túžili sme navštíviť čo najviac krajín. Keď si to človek pozrie na mape a zváži všetky bezpečnostné podmienky a tiež to, kam sa dá najďalej zo Slovenska docestovať po súši, jednoznačne nám vyšla Juhovýchodná Ázia. Trasa viedla cez krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, Kirgizsko, Tadžikistan, po afganskej hranici cez Čínu, Pakistan, Indiu, Nepál, Thajsko, Laos, Kambodžu. Čiže trasa bola výsledkom dlhšieho bádania, kam sa dá dostať. Spočiatku sme uvažovali nad Afrikou, zvažovali sme tam rôzne trasy, ale potom sme logickou úvahou prišli na to, že vyrazíme radšej z Kysúc do Bangkoku.“

Sprievod za doláre

Kysuce – Bangkok, to znie dobre! Takto vymedzená trasa prekvapila aj policajtov, ktorí auto zastavili kvôli kontrole ešte na začiatku cesty v európskej časti Ruska. Keď sa dozvedeli, že stará Lada mieri do Bangkoku, policajti nazreli do auta, či je posádka duševne v poriadku, či jej členovia nie sú nadrogovaní a ešte sa na cieľ cesty asi dva razy neveriacky opýtali.

Posádka Lady Foto: Archív posádky Lada svetom
Lada, Lada svetom: na Žiguli cez Himaláje, Febiofest Posádka Lady

„Po takejto trase sa totiž vydá málokto,“ vysvetľuje Fabo. „Predovšetkým tu striehnu veľké byrokratické problémy. Nie je napríklad možné prechádzať Čínou bez toho, aby ste mali niekoho z vládnej agentúry, kto vás bude sprevádzať. Budú stále s vami, budú vás sledovať deň čo deň a ešte za to aj zaplatíte veľké peniaze. Za nás šiestich vo dvoch autách sa za štyri dni pobytu v Číne platilo 5 000 dolárov. Podobný režim funguje aj v Barme a v Thajsku. Agentúra je stále s vami a dáva pozor, aby ste nezišli z trasy. To všetko sa vybavuje už pol roka dopredu. Cestovateľ napríklad musí byť pripravený na presne stanovený program. Keď napríklad vyštartuje prvého júla, ako sme štartovali my, už vie, že povedzme 10. augusta presne o 9.40 h musí byť na barmskej hranici a nemá inú možnosť. Keďže sa ide cez Himaláje, Pamír, púšť a ďalších desať krajín, ťažko povedať, ako sa bude cesta vyvíjať. Máte staré auto, poveternostné podmienky sú ťažké, je problém niečo presne plánovať. Preto sa asi väčšina cestovateľov tejto trasy vzdá.“

Bez veľkých peňazí

Dnes je veľa cestovateľov a je aj veľa vzorov. Dávne expedície Zikmunda a Hanzelku asi mnohých inšpirujú, ale posádka Lady postupovala spontánne. Slávnych cestovateľov obdivujú, ale dozvedeli sa o nich vlastne až vtedy, keď začali sami organizovať expedície.

Išlo im najmä o to, aby bez veľkých investícií spoznali svet. Cestovaniu obetujú dovolenku a niektorí účastníci expedície si dokonca vzali neplatené voľno na celé dva mesiace. Vraj stáli za to. Na ceste veľa zažili a doslova sa zocelili.

Posádka Lady nepohrdne miestnou špecialitou, aj... Foto: Archív posádky Lada svetom
Lada, Lada svetom: na Žiguli cez Himaláje, Febiofest Posádka Lady nepohrdne miestnou špecialitou, aj keď je servírovaná z kapoty auta.

Núka sa otázka, z čoho vlastne cesty financujú? Časť získajú cez crowdfunding, časť zaplatia z vlastných úspor. Podľa ich slov to nie je až také náročné – pripomínajú, že dva týždne luxusnej dovolenky kdesi na Mauríciu stoja asi toľko, ako dva mesiace na cestách s Ladou.

Šesť chlapov v akcii

„Často sa stalo, že sme museli auto sami opravovať,“ hovorí Michal Fulier, kameraman a režisér v jednom. „Mali sme stanovené termíny, kde máme kedy presne byť a zrazu sa nám zlomilo koleso na aute! Bol to adrenalín. Väčšinou sme si všetko opravili sami alebo to vyriešil okoloidúci. Z nás šiestich mal každý nejaké poslanie. Junior bol napríklad organizátor, Fabo hlavný navigátor, Šašlik bol provianťák a fešák výpravy, Bobor sa zasa staral o údržbu, Bajo bol zabávač, ktorý komunikoval s ľuďmi a fotil sa s vojakmi."

Táto skupina cestovateľov je teda pripravená na všetko. A správa sa netradične. Nezastavujú sa napríklad pri pamiatkach, nevyhľadávajú zvláštne či populárne miesta, ale čakajú, čo ich na trase stretne, čo sa im stane a tieto originálne zážitky sú práve cieľom ich putovania. Zo žartu si hovoria „kultúrni barbari“, ale oni spoznávajú živú miestnu kultúru a ľudí. Fakty radi nahrádzajú bizarnými historkami.

Putovanie v starej Lade je zážitkom pre posádku... Foto: Archív posádky Lada svetom
Lada, Lada svetom: na Žiguli cez Himaláje, Febiofest Putovanie v starej Lade je zážitkom pre posádku auta, aj pre okolitý svet. O tom, čo zažila šestica slovenských dobrodruhov, vznikol aj film Lada svetom: na Žiguli cez Himaláje.

„Áno, sústreďujeme sa na situácie,“ hovorí Fabo. „V knihách, na prednáškach – a je to napokon aj vo filme – hovoríme o tom, aký máme na cestách pocit. Faktov je všade plno, všetky informácie sa ani nedajú odovzdať, ale zážitky a pocity sa dajú zhutniť. Preto sme sa rozhodli, že skúsenosti z cesty budeme odovzdávať práve takýmto spôsobom. Chceli by sme, aby mal divák pocit, že je s nami v aute, cestuje s nami po svete a vníma, čo všetko život ponúka.“

Ale nie sú to len príjemné zážitky. Veď boli aj drámy a nepríjemné chvíle. Stalo sa, že sa ráno v daždi zobudili a ležali vo vode. Voda cez diery v podlahe natiekla aj do auta. Sedeli v mokrom oblečení na mokrých sedačkách, motor skapínal, auto neštartovalo.

Na dennom poriadku boli aj zažívacie problémy a všetci počas expedície schudli. Najviac kameraman! Aj z toho však urobili prednosť: každý deň sa vážili a kroniku úbytku na váhe dali do svojich denníkov. Ako vidno, sú naozaj intímne a úprimné.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
2 debata chyba
Viac na túto tému: #cestovanie #Febiofest #Febiofest 2019