Múzeum v bývalom nacistickom koncentračnom tábore v Osvienčime požiadalo návštevníkov, aby prestali pózovať na koľajniciach vedúcich do niekdajšieho vyhladzovacieho tábora Osvienčim-Brezinka. Výzvu si všimla aj britská stanica BBC, ktorá pripomenula, že nacisti v Osvienčime zavraždili skoro milión Židov a desiatky tisíc ďalších ľudí, hlavne Poliakov.
„Pamätajte, že ste na mieste, kde zabili viac ako milión ľudí. Majte úctu k ich pamiatke. Sú lepšie miesta, kde sa dá naučiť chodiť po kladine, než na mieste symbolizujúcom deportácie státisícov ľudí k vyhladeniu,“ uviedlo múzeum na svojom webe. Tu tiež zverejnilo zábery pózujúcich turistov, pokúšajúcich sa udržať rovnováhu na koľajniciach pred objektívmi fotoaparátov a mobilov.
„Je to veľmi dôležité upozornenie, naše fotografické návyky sa vymkli kontrole,“ odvetila v reakcii na výzvu múzea Francesca, ktorá sa do Osvienčimu možno v lete pozrie – a, ako uistila, pravidlá pre fotografovanie bude rešpektovať, veď „bez historickej pamäti nie sme nič“.
„Nechápem, prečo ľudia používajú Osvienčim ako pozadie a zaobstarávajú si zábery, ako sa smejú na mieste, kde – ako vedia – zavraždili tisíce nevinných ľudí,“ povedala Moran Blytheová.
Stanica BBC na svojom webe pripomenula, že to nie je prvýkrát, keď fotografie z Osvienčimu vyvolali rozruch. Breanna Mitchellová z Alabamy si v roku 2014 urobila v Osvienčime „selfíčko“ so širokým úsmevom, ktoré na internete vyvolala obrovskú nevôľu a dospievajúcemu dievčaťu začali na mobil prichádzať vyhrážky smrťou.
Celosvetové „selfie-šialenstvo“ opakovane vyvoláva diskusie o tom, kde je vhodné podobné snímky zhotovovať a kde nie. Kritike sa nevyhli ani najvyšší svetoví predstavitelia – napríklad americký prezident Barack Obama, britský premiér David Cameron a dánska premiérka Helle Thorningová-Schmidtová, ktorí si zhotovovali selfie v decembri 2013 na pohrebe Nelsona Mandelu.
Osvienčim sa stal symbolom vyvraždenia šiestich miliónov Židov počas druhej svetovej vojny. Len v Osvienčime bolo zmarených viac ako 1,2 milióna životov, väčšinou židovských. K väzňom osvienčimských táborov patrilo tiež na 50 000 československých občanov – Židov, politických väzňov a Rómov, z ktorých prežilo asi 6 000.