Beduínky vodia turistky hornatou krajinou svojho domova. Zapojili sa do programu, ktorý chce organizovaním turistických výletov pomôcť zlepšiť ekonomickú situáciu beduínov na juhu Sinaja. Táto populácia sa sťažuje, že nemá žiadne výhody zo záujmu turistov o Egypt.
Projekt Sinai Trail vznikol v roku 2015. Zahŕňa 550 kilometrov trás, ktoré vedú hornatou, pustú krajinou.
V čase, keď organizácie napojené na samozvaný Islamský štát (IS) útočili na severe Sinaja, zaznamenal cestovný ruch v Egypte citeľný odliv klientov. Aj keď sa násilie vyhlo juhu polostrova s hlavnými turistickými destináciami, obnoviť dôveru návštevníkov nebolo ľahké.
Umm Jásirová práve vedie skupinu cudziniek po trase s nádhernou vyhliadkou na púštne hory. Ukazuje na miestnu rastlinu a vysvetľuje jej využitie v medicíne.
„Je to v rozpore s našou kultúrou, ale ženy potrebujú prácu. Ľudia si z nás budú robiť srandu, ale to je mi jedno,“ povedala agentúre AP Jásirová k tomu, čo robí.
Projekt zahŕňa 42-dňovú trasu, ktorá vedie územím ôsmich rôznych kmeňov, z ktorých pochádzajú sprievodcovia. Zatiaľ je to úspech, pretože záujem turistov kmeňom zabezpečuje príjmy. Doposiaľ však boli medzi sprievodcami len muži.
Jeden zo zakladateľov treku Brit Ben Hoffler si ale povedal, že to nestačí a že je potrebné zapojiť aj ženy. No ani po niekoľkoročnom úsilí sa mu nepodarilo prinútiť väčšinu kmeňov nechať beduínky sprevádzať turistov. Iba jeden z tých najmenších, najstarších a najchudobnejších, kmeň Hamad, súhlasil.
Platia ale určité podmienky. Klientkami môžu byť jedine ženy a nechodí sa za tmy. Pred západom slnka sa skupiny vždy vrátia do kmeňovej dediny v suchom údolí Vádí Sahu. Sprievodkyne možno fotografovať, len ak majú zakryté tváre a cez oči sieťku.
Ako prvá sa prihlásila práve Umm Jásirová. Do hôr začala chodiť už ako dieťa a pozná tam každý kopec aj údolie naspamäť. Presvedčila ďalšie tri rodiny, aby nechali svoje príbuzné sa do projektu zapojiť.
Ich kmeň je chudobný, rodiny bývajú v betónových domčekoch roztrúsených vo Vádí Sahu. Ani v jednom nie je tečúca voda a elektrina funguje iba päť hodín v noci.
Kmeň je izolovaný od turistických centier Sinaja na pobreží Červeného mora aj od slávneho kláštora svätej Kataríny. Muži z kmeňa chodia za prácou buď do letovísk, alebo do baní ďalej na juhu.
„Potrebujeme peniaze, aby sme mohli rodinám zaistiť základné veci. Deky, detské oblečenie, práčky, chladničky, učebnice,“ hovorí Jásirová. Na nedávnom putovaní viedla drsnou krajinou v okolí Vádí Sahu spolu s tromi kolegyňami Umm Sulajmánovou, Ajšou a Salímou 16 žien z Kórey, Nového Zélandu, Európy, Libanonu a Egypta.
„Myslím, že na juhu Sinaja je bezpečne, najmä keď sa o vás starajú beduíni… Cítim sa tam doma, na každom kroku sa otvára nádherný výhľad,“ povedala šesťdesiatosemročná Holanďanka Marion Salwegterová, ktorá na Sinajský polostrov uniká každý rok pred holandskou zimou. Dvojdňový program zahŕňa pochod po široko otvorenej krajine horských vrcholkov a údolia.
Kým mužské skupiny sa od obydlia značne vzďaľujú, ženy sa držia bližšie. Sprievodkyne ich zoznamujú s bylinami, legendami a históriou kraja a tiež s hranicami kmeňového územia. Večer sa ženy usadzujú v dome Jásirovej a vypytujú sa na manželstvo, rozvody a život dediny.
Umm Jásirová si nemyslí, že sa k nej v dohľadnej dobe pripojí viac žien, aj keď hovorí: „Nie je dôvod hanbiť sa za to, že pracujem. Verím tomu, dáva mi to silu.“
Veci sa však pomaly menia. Jeden zo starších mesta Muhammad Salmán si myslí, že tento projekt je dobrý nápad. „Keď chce žena pracovať, má na to mať právo. Mnoho mužov hovorí, že nie, že má žena zostať doma. Mňa ale tento názor znechucuje, žena je ľudská bytosť.“