Foto: Dávid Popovič, mystudio.sk
Uprostred dedinky, ktorej názov by mal byť skomoleninou prvého nemeckého prisťahovalca Herberta, pod vrchmi pohoria Čergov stojí podľa všetkého najstarší, ale určite jeden z najzachovalejších drevených kostolov na Slovensku.
Ohradený je kamenným múrikom, a tak vzbudzuje až dojem malej pevnosti. Okolo tečie Valalský potok, v minulosti, ešte pred reguláciou, sa vraj vedel aj poriadne rozvodniť.
Našťastie, kostol zo smrekového a tisového dreva, po rekonštrukcii aj s niektorými dubovými trámami, postavený bez jediného klinca, stojí na malej vyvýšenine.
Sprievodcovia na zavolanie
Sprievodcovia po kostole sú ochotní prísť na zavolanie, ich mená a telefónne čísla sú vypísané na nástenke pri vstupe do kostola. Množstvo návštevníkov kolíše, odhaduje sa na tritisíc ročne, čo zas nie je veľa, v letnej sezóne a v teplom počasí sa počas víkendov hlási aj viac rodín či skupín z neďalekých kúpeľov počas jediného dňa.
Stáva sa, že keď sprievodkyňa Anna Mackaničová, ktorá už 24 rokov v Hervartove žije, príde na zavolanie dopoludnia, medzitým však prichádzajú, ozývajú sa ďalší – a nepodarí sa jej z kostolíka odísť aj niekoľko hodín.
Foto: Dávid Popovič, mystudio.sk
V horúčavách sa tak môže dobre schladiť, v interiéri je aj počas tropických teplôt len niečo nad dvadsať stupňov Celzia, keďže drevo je dobrý izolant, v chladnejších obdobiach tu však dobre vymrzne. Sama otužilo tvrdí, že „je tu sviežo“.
Počas omše, keď vnútri sedí či stojí niekoľko stovák ľudí, tak si nadýchajú. Ale aj z kapacitných dôvodov bol v obci už pred dvadsiatimi dvoma rokmi postavený nový kostol a v tomto drevenom sa konajú omše len raz za čas – a najmä sobášne.
Ktorý rímskokatolícky manželský pár z okolia by nevyužil možnosť nechať sa oddať v krásne pomaľovanom interiéri drevenej stavby z 15. storočia?
Výnimočná omša sa konala pri príležitosti 610. výročia založenia obce Hervartov. Kostol je navyše národnou kultúrnou pamiatkou Slovenskej republiky a od roku 2008 patrí do Svetového dedičstva UNESCO.
Návštevníci z Hondurasu i z Japonska
„Zažila som už návštevníkov z Hondurasu, z Mexika, raz tu bola dva dni pred Vianocami singapurská rodinka s dvoma deťmi,“ spomína si Anna Mackaničová. „Ten chlapček sa až bál chodiť po zemi, nosili ho na rukách, pretože v živote nevidel sneh,“ smeje sa. „Alebo sem vo februári uprostred zimy prišiel plný autobus japonských študentov architektúry.“
Foto: Dávid Popovič, mystudio.sk
Raz, asi pred šestnástimi rokmi, sem prišiel americký pár. Vošli dnu, podišli k starému dedikačnému nápisu v slovenskom jazyku, ktorý hovorí, že výjavy dal namaľovať Prokop Kundrát s manželkou. „Tak sme to našli,“ povedali si natešene.
Vtedajšia sprievodkyňa sa ich spýtala, ako vedeli o tomto historickom nápise. „My sme potomkovia Kundrátovcov,“ povedali. Podľa legendy sa ľudia v tejto oblasti skrývali pred tureckými nájazdmi. Vojsko sa blížilo a Kundrátovci sa chystali ujsť. Pani Kundrátová vraj ešte dopekala chlieb, aby mali čo jesť, vtedy sa pieklo na celý týždeň vopred. Deti už dopredu poslali preč, aby sa zachránili.
Odrazu vbehol do kuchyne pes, akých Turci používali na vyhľadávanie ľudí v domoch. Museli ho zabiť, aby si zachránili život, aby ich neprezradil. Na krku mal obojok zdobený drahými kameňmi.
Keď sa Kundátovci zachránili, neskôr peniaze získané za predaj cenných ozdôb z obojka použili na výzdobu kostolíka. Sprievodcovia s týmto tvrdením možno až tak nesúhlasia, ale ak by bola legenda pravdivá, Turci sú vlastne nepriami sponzori.
Strecha hervartovského kostolíka je pokrytá dreveným šindľom zo smrekového a jedľového dreva. Mimochodom, Hervartov je známy svojím šindliarstvom. Šindeľ sa používa najmä na kultúrne pamiatky, drevené kostolíky, altánky či studne. Ten z Hervartova je unikátny tým, že je ručne štiepaný.
Okolo kostolíka rastú staručké lipy. Dve pred ním môžu mať aj päťsto rokov. Najstaršia rastie pri asfaltke naľavo od kostolíka, medzi nápadnými modrými sýpkami, ktoré sú síce v súkromnom vlastníctve, ale takisto sú národnou kultúrnou pamiatkou. Hervartovčania ich dodnes používajú ako sklady.
Obyvateľka obce, s ktorou sme sa dali do reči a ktorá vraj býva už päťdesiat rokov v jednom z rodinných domov pri kostolíku, rovno oproti 600-ročnej lipe, si spomína, ako jej stará mama mala pod koreňmi lipy „špajzu“ na potraviny.
Je drevený a rímskokatolícky
„Čím je tento kostol unikátny? Je pravdepodobne najstarší na Slovensku. A je to rímskokatolícky kostol, ostatné drevené kostoly na severovýchode Slovenska sú gréckokatolícke alebo pravoslávne,“ tvrdí sprievodkyňa Anna Mackaničová.
„Áno, okolo kostola máme hydranty a raz tu už začalo horieť,“ odpovedá na otázku v súvislosti s nedávnym požiarom v parížskom Notre-Dame.
„Tu začala tlieť elektroinštalácia,“ ukazuje na miesto na stene v zadnej časti kostola s obrazmi Krížovej cesty z 19. storočia. „Našťastie, ľudia boli vtedy v kostole.“ Hrôza pomyslieť, že by túto nesmierne vzácnu drevenú pamiatku zachvátili plamenné jazyky.
Kostolík sa už stal aj terčom zlodejov. Najkurióznejšia krádež sa stala ešte za socializmu. Po odchode autobusu s turistami sa zistilo, že chýba soška Krista. Policajti autobus zastavili a umelecké dielo sa našlo u jedného z členov výpravy.
V interiéri kostolíka je veľa pamiatok. Nie sú všetky z 15. storočia, pribúdali postupne. K najcennejším častiam interiéru patria oltár a obraz vo svätyni z rokov 1460 až 1470 či obraz Posledná večera z roku 1653.
Nádherné sú nástenné maľby, napríklad Boj Juraja s drakom z roku 1665. „Všimnite si tieto grafiky,“ ukazuje Anna Mackaničová na zarámované grafické listy na stene.
„Vyzerajú ako z novoveku, ale v skutočnosti ide o drevorezbu otláčanú na papier z roku 1710 a 1741. Treba uznať, že tristoročný papier vydržal v celkom dobrej kondícii, nie?“ Gotický oltár nie je kompletný, lebo oltárne krídla sú v národnej galérii v Budapešti.
Keď boli v kostole pamiatkari, povedali Anne Mackaničovej: „Aj keby sa kostolu ubralo hoci sto rokov, tá výzdoba je taká jedinečná, že sa jej nič nevyrovná. Väčšina vecí je zachovaná a slúži ku cti tunajším ľuďom, že si to chránili a chránia.“
Len peňazí na rekonštrukciu a ochranu tohto unikátu, ale najmä na vydanie propagačných materiálov pre návštevníkov keby bolo od štátu viac. Amen.
Kostolík v Hervartove
Kontakty na sprievodcov: Anna Mackaničová tel. 0918 678 260
Ján Ontek tel. 054–472 90 75
František Gbúr tel. 0949 231 233
Otváracie hodiny
pondelok-piatok 8.30 až 17.30 h
sobota 9–17 h
nedeľa po 13.30 h, iná prehliadka možná na objednávku vopred