Peru obmedzí vstup do Machu Picchu, davy turistov pamiatke škodia

Peruánske úrady obmedzia návštevné hodiny v jednej z najvyhľadávanejších pamiatok Južnej Ameriky - v niekdajšom inkskom meste Machu Picchu.

14.05.2019 09:23
Machu Picchu Foto:
Na Machu Picchu je asi stovka terasovitých polí a v múroch domov sa nenájdu dva rovnaké kamene, každý z nich bol totiž opracovaný tak, aby dokonale zapadol na svoje miesto.
debata

Dôvodom je zachovať pre ďalšie generácie tento komplex terás a chrámov čo najmenej opotrebovaný masovými návštevami turistov. Denne ho totiž navštívi v priemere okolo 4 000 ľudí. Vlani ich do tejto pamiatky UNESCO prišlo v sezóne rekordných 6 000 denne, uviedla peruánska tlačová agentúra Andina.

Od stredy obmedzia miestne úrady vstup do troch najnavštevova­nejších častí Machu Picchu (Chrámu Slnka, Chrámu Kondora a rituálneho miesta Intihuatana) na tri hodiny denne. Dva týždne budú testovať vstup do týchto miest po tri hodiny v rôznych častiach dňa, aby zistili, ktorý čas potom pre vstup do nich stanoviť od júna.

„Je tam evidentné opotrebovanie schodov a poschodí a najzraniteľnejšie sú tri miesta (Intihuatana a chrámy Slnka a Kondora),“ vysvetlil miestnym médiám dôvod nového opatrenia správca Machu Picchu José Bastante.

Machu Picchu leží asi sto kilometrov od niekdajšieho hlavného mesta ríše Inkov Cuzka v nadmorskej výške asi 2 400 metrov nad kaňonom rieky Urubamba. Mesto vystavané z presne opracovaných kvádrov bez spojiva, pozerajúc z horského sedla na zelené vrcholky peruánskych Ánd, nechal postaviť v polovici 15. storočia panovník Pachacútec Yupanqui.

Španieli, ktorí Inkskú ríšu dobyli v prvej polovici 16. storočia, Machu Picchu neobjavili. Našiel ho až v roku 1911 Američan Hiram Bingham. Dodnes sa experti nezhodujú v tom, kedy a prečo bolo toto mesto svojimi obyvateľmi opustené. Podľa niektorých teórií nešlo ani o klasické mesto, ale o akúsi poľnohospodársku testovaciu stanicu ríše Inkov. Množstvo plodín, ktoré sa tam dalo pestovať, by totiž toto vtedy asi tisícové mesto neuživilo. Terasovité políčka ale poskytovali odlišnú mikroklímu pre rôzne plodiny.

Ríša Inkov bola začiatkom 16. storočia so svojimi dvoma miliónmi kilometrov štvorcových najväčším štátnym útvarom predkolumbovskej Ameriky, siahala od juhu dnešnej Kolumbie cez Ekvádor, Peru a Bolíviu až do strednej časti Čile a na sever Argentíny. Obývalo ju až 15 miliónov ľudí rôzneho etnického pôvodu, ktoré si dynastia Inkov počas svojej vlády od začiatku 13. storočia podrobila (Inka bol kráľovský titul).

Ríša Inkov bola tiež najlepšie centralizovaným štátom predkolumbovskej Ameriky, hoci nepoužívala písmo. Mala dokonalý systém ciest, a pritom Inkovia nepoznali koleso ani koňa. Ich stavby dodnes udivujú dômyselnosťou. Ako prví na svete pestovali Inkovia zemiaky (asi 1 000 druhov), poznali meď a vyrábali bronz, ale nemali peniaze, ani neobchodovali.

debata chyba
Viac na túto tému: #UNESCO #Peru #pamiatka #Machu Picchu #chrámy