Dvadsať domov v troch radoch: Najmenšie mesto na svete je na Istrii

, 27.05.2019 07:00
Hum, Chorvátsko, mesto
Hum sa dostal do Guinessovej knihy rekordov ako najmenšie mesto na svete. Autor:

Istria ponúka viac, než len skvelé kúpanie v Rovinji či vo Vrsare alebo rímsky amfiteáter v Pule. Chorváti lákajú hneď na niekoľko naj: za najmenšie mesto na svete vyhlasujú rozkošný stredoveký Hum, v Berame v maličkom kostolíku objavíte najstaršie istrijské fresky a milovníci adrenalínu si môžu zalietať na lane nad sto metrov hlbokou priepasťou v Pazine.

Vynechať vnútrozemie Istrie by bola nekonečná škoda. Pred začiatkom letnej sezóny je krajina nádherne zelená, voňajúca agátmi, nepoškvrnená nijakými reklamnými bilbordmi.

Jednoducho ako stvorená na turistiku medzi kopcami, na ktorých možno objavovať kamenné mestečká s vtipnými názvami ako Draguč (tomu dali Chorváti prezývku istrijský Hollywood, vraj nielen preto, že sa tu nakrúcalo niekoľko filmov), Lupoglav, Pičan, ktorý sa pôvodne volal Petina od slova pet čiže päť.

Alebo rozkošné Rakotule, čo je sumárny názov pre viaceré malé dediny a osady roztrúsené po ceste medzi Karojbou a Višnjanom: Konobari, Kramari, Kuzmi, Martineli, Miliči, Močitad, Nadalini, Pahoviči, Pupičiči, Radoslavi, Rapki a Špinovci.

Hum: hľuzovky a hlaholika

Nás však láka Hum, o ktorom sme sa kdesi dočítali, že je obohnaný hradbami dlhými sto metrov a širokými 35 metrov.

Hum je tiež skvelé východisko pre turistiku do...
Hum je tiež skvelé východisko pre turistiku do okolia. Autor: Katarína Sedláková, Pravda

Dvadsiatka domov stojí vnútri hradieb len v troch radoch. Mestečko však má svoje centrálne námestie, poštu, dva kostoly, cintorín a niekoľko obchodíkov so suvenírmi a miestnymi špecialitami, ako je 38-percentná bylinková pálenka Humska biska, vyrábaná podľa dvetisíc rokov starého receptu. To všetko chceme vidieť.

Hm, ale čo znamená Hum? Stačí si uvedomiť, že mesto leží na kopci a chorvátske „hum“ nie náhodou pripomína staré slovo chlum označujúce zalesnený kopec či vrch. Veď aj u nás máme trebárs Kráľovský Chlmec a susedné Česko je rôznymi Chlumami či Chlumcami priam posiate.

Vráťme sa však na Istriu. Po adrenalínovej jazde uzučkou cestou, ktorá sa kľukatí cez les, lúky a maličké osady – len nech nejde žiadne auto v protismere, veď sa nevyhneme! – dorazíme k tabuľke Hum – najmanji grad na svijete.

Tesne pred vchodom do najmenšieho mestečka na svete stojí búdka a jeden z tunajších 25 obyvateľov hneď kasíruje od návštevníkov parkovné desať kún (asi euro päťdesiat).

Mestečko preskúmame za chvíľku a zistíme, že možností ubytovania je tu azda viac než stálych obyvateľov.

Hum.
Hum. Autor: Katarína Sedláková, Pravda

V obchodíku objavíme aj miestnu sladkosť s rozkošným názvom cukerančiči – ide o akési piškótové sušienky posypané cukrom, ale domov kupujeme hľuzovkové pivo a kobasicu čiže klobásu, už len pre tie sympatické názvy!

V mestečku stojí pevnosť z 11. storočia, no preslávilo sa hlavne ako jedno z kultúrnych centier hlaholského písma, ktoré sa v okolí Humu používalo ešte začiatkom 19. storočia.

Preto Hum s neďalekým mestom Roč spája šesť kilometrov dlhá Aleja hlaholiky – Aleja glagoljaša s 11 sochami pripomínajúcimi najstaršie slovanské písmo, z ktorého sa neskôr vyvinula cyrilika a azbuka.

Pozri, ja už letím

Kto má adrenalínového ducha, príde si na svoje v meste Pazin. Počtom obyvateľov – čosi nad päťtisíc – síce neohúri, no turisti sem prúdia za jedinečnou atrakciou, ktorá sa volá Pazinska jama. Jama po chorvátsky znamená jaskyňa, tá tunajšia sa nachádza v akomsi skalnom kaňone, ktorý vytvarovala rieka Pazinčica.

Kto sa nebojí výšok, môže si vyskúšať let na...
Kto sa nebojí výšok, môže si vyskúšať let na lane nad pazinskou jaskyňou. Na kraji priepasti stojí kaštel s etnografickým múzeom. Autor: SHUTTERSTOCK

Kráčajúc po miestnych „šarmantných uliciach“ – tak ich hrdo propagujú domáci – sme bez problémov našli miestny „kaštel“, stredovekú pevnosť, z ktorej je dnes etnografické múzeum.

Ak sa obloha práve hrozivo zatiahne oceľovými oblakmi, ako sa stalo nám, oceníte ho ako úkryt pred dažďom, no oveľa zaujímavejšie je to, čo uvidíte z jeho okien.

Kaštel totiž stojí na kraji sto metrov hlbokej priepasti, nad ktorou sú naťahané laná. Asi najväčšia miestna atrakcia sa totiž volá zip line a odvážlivcom, čo nemajú strach z výšok, ponúka možnosť prefrčať po lane z jednej strany priepasti na druhú. Rýchlosťou 50 km za hodinu tých 220 metrov prekonáte za dvadsať sekúnd!

Pohľad do priepasti zarastenej stromami, pod ktorými hučí Pazinčica, je dych berúci. Vchod do jaskyne vraj možno zahliadnuť jedine visiac na lane, ako nás ubezpečí šéfka Zip linu.

Manžel aj bratranec sú okamžite odhodlaní vyskúšať „let nad pazinskou jaskyňou“ na vlastnej koži. „Zatiaľ to všetci prežili,“ ubezpečuje ma mládenec predávajúci lístky.

Pazinská priepasť je hlboká sto metrov. Očarila...
Pazinská priepasť je hlboká sto metrov. Očarila aj Julesa Verna. Autor: Katarína Sedláková, Pravda

„Pozrite,“ ukazuje na skupinku chorvátskych dievčat, ktoré sa práve vracajú z inej strany priepasti. Zdá sa mi, že nemajú ani pätnásť rokov, no všetky vyzerajú radostne.

Manžel aj bratranec vyfasujú helmy, navlečú sa do postroja, inštruktorka ich skobami pripne na lano, dá im asi dvojvetné inštrukcie – hlavne sa za žiadnu cenu nechytať oceľového lana nad hlavou! a ide sa.

Prvý letí nad priepasťou inštruktor, po ňom odfrčí bratranec, kým zaostrím, je manžel kdesi v polovici priepasti a staršia žena vedľa mňa nadšene po anglicky vydýchne: Nie je to úžasné? To už na lane s eleganciou Mary Poppins fičí inštruktorka. Vraj denne letí nad priepasťou asi dvadsaťkrát.

O chvíľu vidím, ako naša štvorica z druhej strany sviští po lane na iný koniec priepasti a o desať minút už stoja vedľa mňa a hovoria: bolo to fajn. Videli ste vchod do jaskyne na dne priepasti? Áno, asi dve sekundy – odpovedá manžel.

Bratranec sa zaujíma o speleologické dobrodružstvo v jaskyni, ďalšiu miestnu atrakciu, ale keďže na druhý deň má opäť intenzívne pršať a hrozí, že rozvodnená Pazinčica by ich vnútri mohla uväzniť na neurčito, turistov tam nikto nepustí. „To je škoda,“ smúti bratranec.

Neskorogotickú fresku Tanec smrti od majstra...
Neskorogotickú fresku Tanec smrti od majstra Vincenta z Kastavu nájdete v Crkve svete Marije na škriljinach (kostolíku sv. Márie na skalách) pri Berame. Autor: SHUTTERSTOCK

Aby inštruktorka dodala váhu svojim slovám, ukazuje nám fotky z extrémne daždivého februára, keď boli stromy rastúce na dne kaňonu až po koruny pod vodou! „Nechcete hádam dopadnúť ako tí nešťastní chlapci vlani v thajskej jaskyni,“ pripomína. To určite nie.

Veď na Istrii je toho ešte toľko čo objavovať. Aj my sa budeme musieť vrátiť, už len kvôli neskorogotickej freske Tanec smrti, ktorá je v Crkve svete Marije na škriljinach, teda kostolíku sv. Márie na skalách kilometer od nádherného mestečka Beram.

Do Beramu sme prišli z Pazinu cez lesy a lúky asi za hodinu, lenže kostolíky sú tu dva a od toho správneho, ležiaceho v lese kilometer za Beramom, má kľúče pani Soňa z Beramu.

V piatok podvečer sme ju už nechceli naháňať, ale freska Tanec smrti od majstra Vincenta z Kastavu by stála za riziko, že nám vynadá.

A možno by ako správna Chorvátka pani Soňa povedala: Može. Nema problema. Tak nabudúce.

Neskorogotickú fresku Tanec smrti od majstra...
Neskorogotickú fresku Tanec smrti od majstra Vincenta z Kastavu nájdete v Crkve svete Marije na škriljinach (kostolíku sv. Márie na skalách) pri Berame. Autor: Katarína Sedláková, Pravda

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Chorvátsko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk