Gavurky: Okno do stredovekej krajiny

, 02.07.2019 06:00
Gavurky
Gavurky, stredoveký pasienok s mohutným dubom. Autor: ,

Je to presne desať rokov, čo bola lokalita Gavurky pri Dobrej Nive vyhlásená za chránené územie. Cez deň sa tu možno skryť v tieni 300-, 400-, či dokonca 500-ročných dubov. Večer z dier vylietajú vzácne tvory, niektoré nehlučne, iné vrčia ako vrtuľníky. Gavurky však ponúkajú najmä pohľad na to, ako človek hospodáril v krajine pred niekoľkými storočiami.

Vzácne a ohrozené miesta Slovenska, ktoré treba chrániť a zachrániť. Prečo sú pre nás dôležité? Môžete si o nich prečítať každý utorok.

Nebol to žiaden romantik, ktorý dbal o to, aby sa darilo vzácnym pralesným chrobákom, roháčom, fúzačom veľkým, motýľom modráčikom, netopierom a vtákom, ktoré majú v Gavurkách dodnes útočisko.

Stredoveký človek tu hospodáril celkom pragmaticky, intenzívne ťažil drevo. A predsa popritom akoby mimovoľne vytváral vhodné podmienky na biodiverzitu, ktorú sem dnes chodia študovať vedci. Ako sa mu to podarilo? Robil to rozumne.

Na Gavurkách rastie vyše stovky prastarých dubov. Krútia sa vo fantastických tvaroch, ktoré zvádzajú k tomu, aby ich človek označil za prales. No nie je to ani les. Ale stredoveký pasienok.

Telá dubov akoby obopínali veľké obruče. Alebo hrče. Sú výsledkom pollardovania – starej techniky ťažby dreva, pri ktorej sa zo stromu odpíli značná časť, no tak, aby strom prežil.

Podobne sa kedysi skracovali hlavové vŕby, aby na nich dobre rástlo prútie pre košikárov.

Šetrná ťažba

„V Gavurkách sa pollardovanie robilo kvôli drevu. Masívnym spôsobom. Aj napriek tomu duby dokázali zregenerovať,“ naznačuje ekológ a europoslanec Michal Wiezik.

Gavurky
Gavurky Autor: Andrej Barát, Pravda

Podľa vedcov stredoveký hospodár predlžoval dubom život. No pre lepšie pochopenie tohto zvláštneho miesta chýba ešte čosi rohaté s raticami. Dobytok.

Dnes sa tu občas pasie asi 90 kráv. Ešte v minulom storočí však bola pastva v takýchto pasienkových lesoch bežným obrázkom. Okrem kráv sa dávnejšie pásli na žaluďoch aj ošípané.

Produkciu žaluďov podporovali ľudia práve pollardovaním. A zvieratá zas neustálym obhrýzaním všetkého udržiavali takéto miesta presvetlené, nedovolili, aby zarástli húštinou.

Preto sú Gavurky zaliate svetlom ako park. A práve svetlo priťahuje nielen fotografov, ale aj vzácne druhy.

Prežila tu veľmi silná populácia pižmovca hnedého, chrobáka, ktorý sa podobne ako hlucháň označuje za dáždnikový druh. To znamená, že ak toto prostredie vyhovuje jemu, vyhovuje aj desiatkam ďalších druhov.

Bývajú tu aj také rarity ako drobný Teredus opacus. „To je modrý Maurícius tohto miesta. Gavurky sú jedinou lokalitou na Slovensku, kde je jeho výskyt potvrdený,“ prezrádza Wiezik.

Návštevníci však nemusia byť experti, aby si toto miesto užili. Stačí sa počas júlových večerov započúvať, keď vylietajú rešpekt budiace roháče a fúzače, ktoré silno bzučia. Alebo si privoňať k bútľavinám, ktoré tak zvláštne voňajú pižmom.

Zabudnutá rozprávka

Gavurky napokon nie sú na Slovensku ojedinelé. Výskum prebieha na stovkách podobných miest. Akurát zarastajú brezami, osikami. „Tým, že sa tam už nepasie, vzniká kompaktný porast, ktorý síce nezabije veľké duby, i keď aj tie chradnú, no územie stratí otvorený charakter,“ naznačuje ekológ.

Roháč veľký.
Roháč veľký. Autor: Simon A. Eugster

Zväčšujúca sa húština mení unikátnu mikroklímu. „A tak všetky tie fúzače, roháče a drobné chrobáčiky odtiaľ odídu. Rozumej – vyhynú, nemajú sa kam presunúť,“ upozorňuje Wiezik. Čo by ich zachránilo? Prvým krokom by bol návrat zvierat do voľnej krajiny.

Gavurky sú úžasným miestom. Teraz si treba k dubom predstaviť aj lipy, jasene, hraby, bresty či borovice. Stromy nafúknuť do ešte mohutnejších rozmerov a kmene do päťmetrových priemerov. A stále to musí byť presvetlená otvorená krajina.

Na takomto „Slovensku“ sa kedysi presúvali stáda zubrov, divých koní a aj praturov, predkov dnešných kráv. Práve tieto veľké bylinožravce kedysi formovali krajinu a prispievali k tomu, že fungovala dobre.

„Prostredie, v ktorom žil pratur, sa podobalo Gavurkám. Akurát si v ňom viem predstaviť oveľa staršie, tisícročné stromy. Bola to rozprávková krajina, ktorú si už ani nepamätáme,“ naznačuje Wiezik.

A do predstáv dopĺňa ešte pestrú mozaiku stojatej a tečúcej vody, mokradí a ďalších bylinožravcov aj mäsožravcov. Napríklad levov. Aj tie kedysi žili na Slovensku.

Vrátia sa pratury?

Pratury prežívali v Európe ešte v 15. a 16. storočí a mali viaceré formy. Od klasickej čiernej so žltkastým kohútikom až po ryšavú na Britských ostrovoch. Na Slovensku sa po nich zachovali názvy ako Turiec, Turany, Turová (v Česku Turnov, Turovec, Tursko, Turovice).

Pratur na kresbe zo 16. storočia.
Pratur na kresbe zo 16. storočia. Autor: Wikipedia.org

Na ich vyhubenie nestačil len lov. Súvisel s tým aj rozvoj osídľovania, ktoré sprevádzalo odlesňovanie rozsiahlych oblastí, ničenie pôvodných biotopov.

Genóm „divokej kravy“ sa navyše zmiešal s domestifikovanými plemenami, ktoré vtedy pásli vo voľnej prírode. Až sa pratur a jeho gény rozplynuli.

V Španielsku sa dnes snažia o spätné vyšľachtenie divého pratura. O čosi podobné sa od roku 2008 pokúša aj holandská nadácia Tauros Foundation.

Hľadajú plemeno, ktoré si zachovalo čo najviac pôvodných znakov a z neho chcú vyšľachtiť čo najvernejšiu kópiu pratura. Pokusné stádo je od roku 2015 v Česku v Prírodnej rezervácii Milovice.

Kam na výlet: 5 tipov v okolí

  1. Hrad Dobrá Niva kedysi strážil cestu Via magna.
  2. Pustý hrad, ktorý bol zničený vo vojne medzi Jánom Huňadym a Jánom Jiskrom z Brandýsa.
  3. Pancierový vlak vo Zvolene, ktorý sa zapojil do Slovenského národného povstania.
  4. Po horúcom dni príde vhod osvieženie, ktoré ponúka Kúpalisko Neresnica.
  5. Športový areál Orlík si užijú milovníci plážového futbalu, volejbalu, speed bedmintonu a ďalších športov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Gavurky #Leto s Pravdou #Známe neznáme Slovensko #Poklady flóry a fauny #Leto na Slovensku
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku