Aspoň raz za život! Čo by mal každý Slovák a Slovenka určite vidieť a zažiť? Takéto tipy Vám Pravda prináša cez prázdniny každý pondelok.
Za krásne dreveničky môže súťaž
Čičmiansky vzor nájdete v Čičmanoch všade – na domoch, hrnčekoch, tričkách, šiltovkách, magnetkách, aj na oblečení Čičmancov, olympionikov, športovcov, či bežných turistov.
„Výnimočný je tým, že sa maľoval len v tejto dedinke. Na Slovensku sú aj inde maľované drevenice, ale sú oveľa jednoduchšie. Tieto ornamenty sú staré približne dvesto rokov,“ vysvetľuje lektorka Alexandra Štaffenová, ktorá nás sprevádza dreveničkami, patriacimi Považskému múzeu.
Ozrejmuje, že dva zlomové okamihy, po ktorých viac obec nebola taká ako predtým, sa odohrali v rokoch 1907 a 1921. V roku 1907 zachvátili ničivé plamene strednú časť obce.
Ľudia sa po katastrofe rozhodli, že si viac nepostavia drevenice, ale proti požiaru odolnejšie, tehlovo-kamenné domy.
O štrnásť rokov neskôr v spodnej časti obce vypukol požiar tiež. Dnes si už nik nepamätá, čo ho vyvolalo, jeho následky však boli katastrofálne a nebyť pamiatkarov a štátu, dnes by Čičmany v takejto podobe, v akej sú dnes viac neexistovali.
Zhorelo až 49 dreveníc a hospodárskych objektov, čo bola trištvrtina celej obce. Zachovalo sa len asi tridsať pôvodných domčekov.
Po veľkom požiari sa ľudia rozhodli, že si postavia nové domy, nemali to však byť dreveničky, ale nové, murované.
„Vtedy zasiahol štát a pamiatkári, ktorí nástojili na tom, aby sa domčeky zachovali. Veľkú zásluhu na tom, že dreveničky v obci zostali, má známy slovenský architekt Dušan Jurkovič, ktorý už predtým navštevoval Čičmany a dokonca v roku 1885 postavil celý takýto veľký dom na výstave v Prahe, pretože ho táto architektúra fascinovala,“ vysvetľuje A. Štaffenová.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Vďaka zásahu sa celá spodná časť obce postavila nanovo a z pôvodného materiálu, teda dreva. Dreveničky však už neboli také veľké ako tie pôvodné a zmenila sa aj maľba na nich. Na tom mala najväčšiu zásluhu paradoxne vyhlásená súťaž o najkrajší dom.
Vtedy Čičmanci vzali do rúk farbu a každý sa snažil vyzdobiť si dreveničku pôvodným čičmianskym vzorom, aby práve tá jeho bola najkrajšia. Vznikli tak domčeky, ktoré dnes fascinujú celý svet.
Pôvodné drevenice boli iné
Nie vždy však boli čičmianske dreveničky tak bohato zdobené ornamentmi. V múzeu majú vystavené aj fotografie pôvodných budov, ktoré tu stáli ešte pred druhým ničivým požiarom.
Pôvodné dreveničky spred požiaru boli asi do polovice výšky natreté na bielo, a samotné ornamenty boli pomerne jednoduché, jednalo sa o vlnovky, čiarky, krížiky, kolieska.
„Tento ornament slúžil skôr ako ochrana dreva pred dažďom, proti hmyzu, plesniam. Ľudia si drevo natierali hlinkou, ktorú rozmazali po dreve a slúžila ako mechanická bariéra. Vzory, ktoré sú na chalúpkach teraz a sú také populárne, pochádzajú až z dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia,“ vysvetlila A. Štaffenová.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Dnešné vzory sa pôvodne vyskytovali na čičmianskych krojoch a dali sa nájsť aj v dedinkách tiahnucich sa na juh ako je Zliechov, Valašská Belá, Čavoj.
Keďže kroje boli bohato zdobené nádhernými výšivkami, nie všetky vzory z nich sa dostali aj na chalúpky.
Od roku 1977 je spodný koniec obce pamiatkovou rezerváciou, kde Považské múzeum vlastní dve dreveničky – Radenov dom a dom číslo 42. Ostatné domčeky vlastnia ľudia.
dom tiež už nie je pôvodný, ale je postavený až v roku 1924, po požiari. Práve ten však spomedzi nízkych dreveničiek vyčnieva, keďže má dve podlažia.
"Je zvláštnosťou, pretože takéto veľké domy s balkónmi sa veľmi na Slovensku nestavali. Pôvodní obyvatelia však bývali veľmi dlho spolu vo veľkých rodinách. Teda dvadsať až tridsať členov jednej rodiny obývalo spolu jeden dom.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
„Spoločne bývali, spoločne hospodárili a domy si nazývali podľa priezvisk a pridávali tam koncovku "ce“. Teda keď návštevníci vidia na domčeku Horné Čechovce, nie je to prenesené z inej dediny, ale bývali tam Čechovci. V Radenovom dome zas bývali Radenovci," ozrejmuje A. Štaffenová.
V Radenovom dome dnes vystavujú rôzne predmety, ktoré sa v domčekoch zachovali. Mnohé z nich múzeu darovali ľudia.
Turisti tu ukážky hračiek, šlabikár, kolísku, vaničku z dreva na kúpanie pre novorodencov, kroje.
Čičmany v srdci
Starostka Iveta Michalíková sa v minulosti z obce aj odsťahovala, ale potom sa vrátila. Srdce nedovolilo Čičmany opustiť. Dnes sa stane, že občas úraduje aj v nádhernom čičmianskom kroji.
Sama ako jedna z mála Čičmancov býva v pôvodnej dreveničke a život v nej si nevie vynachváliť.
Musí sa však občas popasovať aj s kurióznymi situáciami, ktoré takéto bývanie prináša.
V Čičmanoch je pre turistov sprístupnených niekoľko dreveničiek, v ostatných ale žijú bežní ľudia bežným životom.
„Už sa mi stalo, že mi do domu vstúpili turisti, mysleli si, že chalúpka je prístupná verejnosti,“ smeje sa starostka, ktorej sa turisti natlačili do kuchyne a obzerali si dom zvnútra, akoby bol múzeom.
To ako, kedy a kto sa v Čičmanoch usadil prvý, nie je celkom jasné, traduje sa však, že prví prišli na toto miesto obyvatelia Balkánu, ktorí obec aj založili. Malo sa tak stať v roku 1272.
„V minulosti tu bývalo dvetisícpäťsto až tritisíc ľudí. Strašne veľa ľudí od nás však odišlo do Ameriky a do Francúzska. Mnoho Čičmancov tam aj zostalo. Zaujímavé ale je, že doposiaľ niektorí potomkovia na Čičmany nezabudli. Nemajú sa tu už kde vrátiť, ale nezabudli,“ hovorí starostka obce, ktorá má dnes 131 obyvateľov.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Samotná história obce a maľovaných domčekov je podľa I. Michalíkovej mimoriadne zaujímavá. „Pôvodne tu stáli domy s pavlačami. V jednom dome zvykli žiť aj štyri rodiny, pričom každý mal jednu izbu. Zvláštna situácia nastala, keď zomrel človek. Jeho telo nechávali v dome až tri dni, keďže neboli žiadne domy smútku. Domáci si svojho zosnulého poumývali, poobliekali a až na tretí deň ho mohli pochovať, čo bol v lete aj celkom problém. Po pochovaní zosnulého v lete ako prvé piekli chlieb aby prevoňali dom. Každý dom mal svoje polia, kde sa ľudia starali o úrodu, pestovali sa tu najmä zemiaky, kapusta, mak, fazuľa,“ hovorí starostka. Ľudia tu chovali hlavne prasiatka, sliepky, zajace, ovce.
Nielen dreveničky, ale aj kaštieľ
Kedy presne sa začala písať história zrejme najslávnejšej slovenskej obce nie je známe. Prvá písomná zmienka z roku 1272 môže byť aj historickým falzifikátom.
Za najstarší doklad o existencii osady je však možné považovať metačnú listinu pre obec Lipník pri Prievidzi z roku 1393, kde sa spomína zemepanská usadlosť Cichman.
Architektonické, krojové a nárečové zvláštnosti, ktoré sa inde na Slovensku nevyskytovali, priviedli etnografov k domnienke, že pôvodní obyvatelia Čičmian sú cudzieho, predovšetkým balkánskeho pôvodu.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Doba historicky zodpovedá kolonizácii na valašskom práve, ktorá pre najstaršie osídlenie Čičmian mohla byť rozhodujúcou.
Čičmany však nie sú len romantické maľované dreveničky, ale maličká obec sa pýši aj vlastným kaštieľom.
Ten sa stal symbolom nového majerského hospodárenia a postavený bol v barokovo-klasicistickom štýle na konci 18. storočia. Ten prešiel v roku 2015 kompletnou rekonštrukciou.
Kam na výlet
- Rajecká Lesná – 15,7 kilometra od Čičmian, v Rajeckej Lesnej, je vedľa farského kostola Narodenia Panny Márie umiestnený Slovenský betlehem. Je to najväčšia drevorezba svojho druhu na svete.
- Prameň Nitry – Nitra je štvrtá najdlhšia slovenská rieka. Jej prameň sa nachádza v obci Kľačno na juhovýchodných svahoch Lúčanskej Malej Fatry. Pri prameni sa nachádza aj kaplnka rodu Bossanyiových pravdepodobne zo 17. storočia.
- Valaská Belá – 21 kilometrov od Čičman leží obec Valaská Belá, kde sa nachádza Sklársky skanzen – Sklený sen. Turisti tu na vlastné oči spoznajú, ako naši predkovia vedeli narábať so žeravým sklom.
- Čierny vrch – Pri obci Rudnianska Lehota, 25 kilometrov od Čičmian, sa nachádza Čierny vrch, vhodný na turistiku. Ide o husto zalesnený kopec, ktorý je súčasťou pohoria Strážovské vrchy. Je z neho nádherný výhľad.
- Prečínska skalka – 36 kilometrov od Čičman sa nachádza Prečínska skalka. Ide o chránenú prírodnú pamiatku v Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Je obľúbeným skalolezeckým terénom.
- Bojnický zámok – 37 kilometrov je vzdialený Bojnický zámok. Nádherná historická stavba je najromantickejším zámočkom na Slovensku. V Bojniciach určite netreba vynechať ani zoologickú záhradu, múzeum praveku a prechádzku historickým centrom krásneho mestečka.