Krásna, divočiaca, posledná. Belá

, 09.07.2019 06:00
rieka Belá
Rieka Belá je jednou z posledných slobodných riek v Európe. Divoké časti dopĺňajú pokojné tône v bočných ramenách. Autor: ,

Hučí, šumí, duní, keď prevaľuje ohromné balvany. A úžasne chutí. Z riečky Belá, z úseku nad Podbanským, sa môže človek bez obáv napiť, a to je vlastnosť, ktorú ostatné slovenské rieky stratili. Aj napriek vlaňajšiemu necitlivému vodohospodárskemu zásahu si Belá stále zachovala svoj pôvab. Ešte stále je domovom vzácnych rastlín a živočíchov.

Vzácne a ohrozené miesta Slovenska, ktoré treba chrániť a zachrániť. Prečo sú pre nás dôležité? Môžete si o nich prečítať každý utorok.

Keď si človek z nej do rúk naberá vodu, celkom prirodzene zdvihne pohľad ku Kriváňu. Pod ním doslova pramení jej čistota, krása a sloboda.

„Belá je stále asi najlepšia divočiaca rieka na Slovensku, akú máme. Veľká časť je hodnoty sa však skrýva v Tichej a Kôprovej doline. V rozsiahlom povodí v horách, kde sa (už 12 rokov) neťaží, kde nie sú takmer žiadne cesty ani hotely. To, že je táto rieka čistá a priezračná, vychádza z oboch dolín,“ vysvetľuje ekológ Erik Baláž.

Drobní stavitelia

V Belej žije pestrofarebný rybárik, nad vlnami poletuje vodnár. Loví tu vydra. Príde sa sem napiť líška, srna, medveď.

Tieto zvieratá bežný človek s úžasom pozoruje vo filme Živá rieka, ktorý Baláž nakrútil spolu s Adamom Baštekom, Jozefom Fialom a Karolom Kaliským.

Naživo je to oveľa ťažšie. Čo však vôbec neprekáža. Pozoruhodných riečnych foriem života sa možno dotknúť. Stačí nadvihnúť kameň.

Celé dno sa hmýri drobnými živočíchmi. Trebárs potočníkmi, ktoré si stavajú rôzne schránky. Jednak sa maskujú pred predátormi a zároveň ich nestrhne prúd. Sú to špecialisti, každý si stavia unikátny „domček“.

Rieka Belá.
Rieka Belá. Autor: Andrej Barát, Pravda

Jeden z kamienkov, druhý z konárikov, ďalší z ihličia, z piesku. V Belej žije množstvo druhov potočníkov, každý „robí“ niečo iné a predstavujú dôležitý základ potravinového reťazca v rieke.

Práve sa roja. Vylietavajú z vody ako drobné motýle, mihajú sa nad vodou, kde na nich striehnu pstruhy a lipne.

„Rojenie je však oproti predchádzajúcim rokom veľmi slabé,“ upozorňuje Baláž. Práve po vlaňajších reguláciách, keď sa bagre rýpali v rieke, sa dno zanieslo jemným ílom a veľké množstvo vodného hmyzu sa zadusilo.

Pri troche trpezlivosti a na mieste, kde je viac väčších balvanov, možno v rieke pozorovať majstra premien. Rybku – hlaváča pásoplutvého. Dokáže meniť farbu, keď pláva na dne.

Ak sa presunie nad piesok, tak s ním splynie vo svetlých tónoch. Keď prejde na tmavšie podložie, v priebehu pár sekúnd stmavne.

Tesár vlastného obydlia

Čo však znamená slovo divočiaca? Belá „skáče“. Netečie ustálene jedným korytom, ale po každej väčšej povodni zrazu vybočí, niekde sa prudko stočí alebo rozdvojí. Niekde zaleje les.

A tam, kde sa pred časom valila v plnej sile, zrazu zanechá tiché a suché štrkové lavice. Čoskoro sa začervenajú od prútov mladých vŕb a vzácnej myrikovky nemeckej, ktorá rastie okrem Belej už iba na Dunajci a na hornom toku Torysy.

Myrikovku o niekoľko rokov prerastie vŕbový les. Stratí sa? Nie, myrikovka sa medzitým stihne presunúť na ďalšie miesto, ktoré jej riečka Belá „uvoľnila“.

Po celom prúde rastie mimoriadne pestré a vzácne spoločenstvo rastlín. Útočisko tu dokonca nachádzajú aj extrémne vzácne rastliny, ktoré rastú až vo výške 2 000 metrov nad morom. Napríklad pyštek alpínsky. Posledná divočiaca rieka prekvapujúco aj jemu vytvorila vhodné prostredie.

Kľúčové je však slovo – posledná. Podobne pestré obrazy podľa ekológa Baláža kedysi kreslili aj ostatné slovenské rieky.

„Určite to tak bolo aj na Váhu, keď ešte nebol zregulovaný. Aj on vytváral štrkové lavice a tie rastlinky mohli putovať krajinou. Keď sa rieka zreguluje, štrkové lavice prestanú vznikať.“

Rastliny prestanú „putovať“. Putovať prestanú aj ryby. A riešenie? Francúzi napríklad začali iba pred pár týždňami búrať 36 metrov vysoký múr priehrady Vézin na rieke Sélune.

V posledných rokoch sa v Európe odstránilo vyše 3 000 priehrad a bariér, aby sa riekam aspoň čiastočne navrátila ich slobodná tvorivá sila.

Lososov bolo toľko, že proti nim demonštrovali

Obrázky medveďov loviacich lososy sa človeku hneď spoja s Aljaškou. Lenže to isté sa dialo pred niekoľkými storočiami aj v tatranských riekach.

Nebolo to síce v Belej. Ale v Dunajci, Poprade a Bielej vode, kam kedysi tiahli lososy z Baltského mora. V Bielej vode sa to dokonca dialo ešte v 60. rokoch minulého storočia.

Medveď loví lososa na Aljaške. Podobné scény...
Medveď loví lososa na Aljaške. Podobné scény boli kedysi bežné aj v Tatrách. Autor: CHRISTOPH STRÄSSLER

V 15. a 16. storočí tiahli lososy masovo na územie dnešného Slovenska a Česka. „Zachovali sa dokonca záznamy z Česka, kde ľudia, ktorých by sme dnes nazvali odborármi, protestovali proti jedlu z lososov. Losos predstavoval najlacnejšie jedlo, pracovníci ho dostávali takmer každý deň. Títo ľudia si vybojovali právo jesť lososy najviac dvakrát za týždeň,“ prezrádza ekológ Erik Baláž.

Práve lososy sa snažia do rieky Sélune vrátiť Francúzi. Preto búrajú staré priehrady a vodné elektrárne Vézin a La-Roche-qui-Boit.

Na Slovensko prestali tiahnuť lososy tiež kvôli priehradám. No ich úbytok bol výrazný už od začiatku 17. storočia, keď sa zintenzívnilo osídľovanie v horských oblastiach a zosilnel tlak na ekosystémy.

V Kanade vedci zistili, že lososy majú dôležitý vplyv na ekosystém. Po skončení ťahu sa z ich mŕtvych tiel dostala vďaka hmyzu, medveďom a zdochlinárom do suchozemského prostredia dôležitá živina z oceánu – fosfor. Z čoho výrazne profitujú lesy rastúce blízko riek. Koľko takýchto väzieb ešte nepoznáme?

Kam na výlet: 5 tipov v okolí

  1. Tichá dolina je dôkazom sily prírody. Hneď za tabuľami lesníkov, ktoré presviedčajú o mŕtvej krajine, vyrastá krásny prirodzený les.
  2. Kôprová dolina, pohodová prechádzka, tiež ideálna trasa pre bicykel, ktorá sa končí Kmeťovým vodopádom.
  3. Vrch Bystrá, táto dvojtisícovka poskytuje výborný kruhový výhľad na vrchy a doliny na Slovensku, ale i v Poľsku.
  4. Jamské pleso, možno sa k nemu dostať od Štrbského plesa alebo od Troch studničiek.
  5. Múzeum liptovskej dediny Pribylina.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Leto s Pravdou #rieka Belá #Známe neznáme Slovensko #Poklady flóry a fauny
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku