S touto starou metódou začali v januári, pod tlakom verejnosti. Predchádzajúce opravy totiž zmenili časti múru a vyvolali búrku hnevu na sociálnych sieťach.
„Toto sú tehly, ktoré vypadli z pôvodnej múru. Používame ich na opravu poškodených častí,“ vysvetľuje agentúre AFP Li Ťing-tung, jeden z robotníkov, ktorí sa na opravách zúčastňujú.
Počasie, zub času a kroky miliónov ľudí zanechali svoju stopu na mnohých úsekoch Veľkého čínskeho múru, ktorý bol budovaný medzi 5. storočím pred Kristom a 18. storočím.
Na časti múru v Ťien-kchou, vidieckom predmestí Pekingu, používajú robotníci elektrický zdvíhač, aby obrovský kameň vyniesli hore a zasadili ho do časti zrútenej steny.
Používajú zmes vody a vápennej malty dovážanej na chrbtoch oslov, aby kamene pospájali. Niekedy trvá až 45 minút, kým sa im podarí zasadiť jeden jediný kameň.
Je to vyčerpávajúca a pomerne zle platená práca: iba 150 jüanov na deň (asi 19 eur). S touto sumou je v meste ťažké vyžiť, ale na vidieku umožňuje slušný život.
Inžinier Čcheng Jung-mao, ktorý riadi práce v Ťien-kchou už 15 rokov, novú metódu reštaurovania víta. Umožňuje podľa neho vyvolať v návštevníkoch dojem, že je múr pôvodný, ako by ho nikdy neopravovali.
Na Veľký čínsky múr sa prichádza ročne pozrieť asi desať miliónov turistov. Nejde o súvislú stavbu od jedného konca k druhému, ale o komplex niekedy veľmi rozdielnych opevnení postavených v rôznych obdobiach s cieľom chrániť starú severnú hranicu Ríše stredu.
Od severovýchodu Číny až po púšť Gobi na severe krajiny stoja časti rôznych múrov na tisíckami kilometroch: dohromady sa Veľký čínsky múr tiahne v dĺžke asi 9000 kilometrov.
V roku 2016 bol úsek starý 700 rokov v Liao-ning na severovýchode v zhone zreštaurovaný a cesta na vrchole múru umožňujúca priechod peším bola celá pokrytá cementom.
Snímky boli dostupné na sociálnych sieťach a mnoho ľudí pobúrili. Písalo sa tam o zreštaurovanom úseku ako o „práci ľudí, ktorí ani nedokončili základnú školu“, niektorí zasa písali, že im pri pohľade na takúto prácu puká srdce. Niektorí reštaurátori si „pletú reštaurovanie múru so stavbou turistickej atrakcie“, napísal oficiálny denník Cina Daily.
Ministerstvo kultúry a turistiky v reakcii na to zverejnilo začiatkom tohto roka nový plán, podľa ktorého by mali byť zreštaurované poškodené časti, ale len minimálne.
Niektorí robotníci sú však skeptickí. „V minulosti sa opravoval celý múr. Dnes sa skôr opravuje menej a viac sa necháva v pôvodnom stave,“ vysvetľuje Li Ťing-tung.
Nový plán síce umožní zachovať pôvodný vzhľad, Li sa však obáva, ako dlho vydržia opravy, ktoré robí. „Nápad je to dobrý. Osobne si však myslím, že to bude vyzerať stále ako poškodené, obzvlášť vo svahu. Za rok sa to turistom pod nohami rozpadne,“ predpovedá.
V Pa-ta-lingu, na jednej zo sekcií najbližších Pekingu, to vyzerá úplne inak: múr pochádzajúci zo 16. storočia bol nedávno s ťažkosťami reštaurovaný a návštevnosť je taká, že to tam vyzerá ako v metre v čase špičky.
V reakcii na to Čína od začiatku júna obmedzila na 65 000 za deň počet turistov, ktorí môžu na múr.