Ako vyplynulo z prieskumu spoločnosti Nielsen Admosphere, vybrať sa na letnú dovolenku plánuje tohto roku 48 percent Slovákov. Najväčšia časť z nich, 61 percent, chce vycestovať do zahraničia, ale v rámci Európy.
Do Českej republiky sa napríklad zberá desať percent opýtaných, 39 percent zostane dovolenkovať na Slovensku.
Pokiaľ ide o dĺžku dovolenky, respondenti najčastejšie uprednostnili týždňový pobyt, ktorý uviedla až polovica z nich. Tridsať percent sa chystá vycestovať na dva týždne.
Väčšina opýtaných bude cestovať autom (58 percent), ale mnohí budú cestovať aj letecky (43 percent).
Zaujímavosťou je, že pribúda dobrodruhov, ktorí pred organizovaným zájazdom dávajú prednosť výletu na vlastnú päsť.
Takto ich plánuje dovolenkovať až 60 percent, zatiaľ čo s cestovnou kanceláriou sa ich vyberie iba 33 percent.
Last minuty nie sú v obľube
Čo sa týka plánovania, ľudia sú už obozretnejší. Trendom je pripraviť sa na dovolenku v dostatočnom predstihu.
Až 34 percent opýtaných si ju začína plánovať už pol roka dopredu, 30 percent to robí tri mesiace pred zamýšľaným termínom a 20 percent mesiac vopred.
Len desať percent je takých, čo sa spontánne rozhodujú na poslednú chvíľu.
Všeobecne možno povedať, že našinci majú radi predovšetkým letné dovolenky pri mori, za ktoré sa vyslovilo 46 percent respondentov. Tento druh odpočinku pritom väčšmi vyhovuje ženám (54 percent) ako mužom (38 percent).
Na druhom mieste v obľúbených destináciách skončila turistika v horách (20 percent) a hneď za ňou poznávacie zájazdy, ktoré preferuje 19 percent opýtaných.
Pôžičky
Aj keď sú Slováci známi ako jeden z najzadlženejších národov v Európe, peniaze na dovolenku si zväčša nepožičiavajú. Radšej si na ňu našetria. Poukázal na to nedávny prieskum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok.
Z jej výsledkov vyplynulo, že viac ako štvrtina (28 percent) Slovákov na dovolenku vôbec necestuje, no pokiaľ sa na ňu vyberú, iba tri percentá si potrebné financie požičiavajú.
Pôžičky na také účely si berú predovšetkým mladí ľudia vo veku 25 až 34 rokov so základným vzdelaním.
Požičiavajú si tak od finančných inštitúcií, ako aj od rodiny, priateľov či známych. Na dovolenku najmenej cestujú dôchodcovia a ľudia so základným vzdelaním.
Spolu s bežnými výdavkami zvládnu dovolenku financovať hlavne samostatne zárobkovo činné osoby, vysokoškolsky vzdelaní ľudia a obyvatelia Trnavského kraja.
„Podobne ako napríklad na darčeky si Slováci príliš často nepožičiavajú ani na dovolenku. Pokiaľ nemajú našetrené alebo nemôžu dovolenku financovať s bežnými výdavkami svojej domácnosti, nikam nejdú. Na druhej strane sa ukazuje, že na dovolenku si požičiavajú napríklad ľudia žijúci z dávok sociálnej podpory, ktorí si najčastejšie vezmú pôžičku v nejakej nebankovej inštitúcii,“ upozornila Jaroslava Palendalová, generálna riaditeľka spoločnosti KRUK.
Ľuďom, ktorí majú dlžoby, banky často odmietajú poskytnúť pôžičku, preto si takmer štvrtina Slovákov (23 percent) požičiava v nebankových inštitúciách.
Spravidla pritom ide o mladých ľudí, ktorí majú základné vzdelanie a pracovnú zmluvu na určitú dobu, prípadne sú dokonca nezamestnaní.
Absolútna väčšina Slovákov (77 percent) by si však v prípade odmietnutia bankou peniaze v nebankovej inštitúcii nepožičala.
„Ľuďom s ďalšími záväzkami alebo nedostatočnými príjmami banky úver neposkytnú, takže sa obracajú na nebankové inštitúcie. Títo dlžníci by si však mali veľmi dobre rozmyslieť, či peniaze požičané napríklad na dovolenku budú schopní, spolu so svojimi ďalšími záväzkami, splácať,“ varovala Palendalová.
Relax doma
Dobrou správou je, že príjemnú dovolenku možno stráviť i na Slovensku. Obľúbené sú už tradične kúpele, Vysoké a Nízke Tatry, no aj ďalšie pohoria, rovnako aj zámky či pamiatky zapísané na zozname svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO.
Vlaňajší prieskum zase potvrdil, že hoci Slováci nemajú toľko financií na dovolenky ako napríklad ľudia v západnej Európe, rozhodne nie sú „domasedi“ a voľno trávia aktívne. Priemerný Slovák v súčasnosti cestuje zhruba toľko ako priemerný občan Európskej únie.
Pokiaľ ide o destinácie, Slováci stále cestujú viac v rámci rodnej krajiny ako za hranice. Priemerne to vychádza na tri cesty ročne, z čoho len jedna smeruje do cudziny. Celkovo však cestujeme viac ako v minulosti.
K najväčším prepadom došlo následkom finančnej krízy v rokoch 2008 až 2010 a ešte v roku 2012. Potom sa situácia opäť zlepšila a cestovný ruch sa rozvíjal.
V roku 2017 napríklad len prostredníctvom cestovných kancelárií cestovalo vyše 630-tisíc ľudí.
Viac ako 45 % necestuje
Pri porovnávaní s občanmi iných štátov EÚ sa Slováci v rámci turizmu umiestnili približne v strede.
Cestujú síce menej ako Česi alebo väčšina občanov západných krajín, no na druhej strane viac ako Poliaci či Maďari.
Za Slovákmi v tomto smere zaostali aj Portugalci, Taliani či Gréci. Na posledných priečkach sa umiestnili Bulhari a Rumuni.
Nelichotivou správou je, že sa na Slovensku stále nájde aj vysoký počet ľudí, ktorí si oddychový pobyt ani nemôžu dovoliť.
Podľa Eurostatu nemá viac ako 45 percent tunajšej populácie dosť peňazí na to, aby si mohli zaplatiť aspoň týždeň dovolenky.