Zubry pred vyhynutím zachránili Slováci. Môžete ich navštíviť pri Topoľčiankach

To, čo iní pokazili, zachránili Slováci. Kým ešte pred pár desaťročiami sa zdalo, že zubor európsky úplne vyhynie, dnes je aj vďaka ľuďom z Topoľčianok všetko inak.

Zubry, ktoré odchovali, putujú do celej Európy a ťažko nájsť krajinu, kde ešte nie sú. Vďaka Slovákom tak dnes v Európe opäť žijú nielen rysy, o čo sa pričinila Národná zoologická záhrada v Bojniciach, ale aj zubry, ktoré chová štátny podnik Lesy SR.

„Zubry vo voľnej prírode vyhynuli. Najprv začali miznúť v západnej Európe. V Anglicku ich definitívne vyhubili v 12. storočí, vo Francúzsku v 14. a v strednej Európe v 18. storočí,“ povedal pracovník zvernice Martin Sýkora. Iba v Poľsku sa zachovali až do 20. storočia, nie však nadlho.

„V Bialowiežskom pralese na pohraničí Poľska a Bieloruska ich ešte začiatkom 20. storočia strážili osobitné cárske stráže. Začiatkom prvej svetovej vojny v roku 1914 ich tam žilo 719 exemplárov, ku koncu vojny v roku 1918 ich tam napočítali už len 68. Okolití dedinčania sa cez vojnu dostali k strelným zbraniam a zubrom nebolo pomoci,“ približuje smutný osud zubrov Sýkora.

Dôvodom, prečo ľudia spustili šialenú poľovačku na tieto majestátne zvieratá, bola vojna a hladomor. Posledného zubra žijúceho vo voľnej prírode zastrelil pred sto rokmi, paradoxne, práve ten, kto tú zver celý život v Bialowieži chránil – hájnik Bartolomej Szpakovicz, keď 19. februára 1919 aj uňho zaúradoval hlad.

Záchrana v hodine dvanástej

Keď v roku 1923 založili medzinárodnú spoločnosť na záchranu zubrov, žilo ich už iba veľmi málo, aj to v zoologických záhradách či v chovoch rôznych šľachticov.

Foto: Tatiana Michalková, Pravda

zubor, zubry Martin Sýkora v zubrej zvernici.

„Bolo to posledných 56 jedincov. Podstatné však je, že mnohé z nich boli krížence zubra a bizóna amerického. Hovorí sa, že iba dvadsať kusov sa dalo považovať za čistokrvné zubry európske. Z tých vznikol nový chov,“ uviedol Sýkora.

Do záchranného programu sa postupne zapojili rôzne krajiny, Slovensko v roku 1957, keď do Tatier doviezli prvé dva zubry z Poľska – Putifara a Pumarku. Tu sa však podmienky na ich chov ukázali ako nie príliš vhodné.

Aj preto ich onedlho premiestnili najprv ku Skýcovu, a potom priamo do Topoľčianok, pretože sa tam nachádza prirodzené prírodné prostredie, ktoré im vyhovuje.

Zubriu zvernicu vybudovali v roku 1958. Od začiatku sa o ňu starali Štátne lesy, dnes Lesy SR, štátny podnik. Prvými obyvateľmi v nej boli Bereg a Beglianka, neskôr k nim pribudli aj Putifar a Pumarka. Práve Putifar sa stal ako alfa samec praotcom všetkých zubrov a jeho krv tak koluje vo všetkých slovenských zubroch.

„Bol to mimoriadne veľký jedinec. Vážil až 1 230 kilogramov. Na porovnanie: najväčší býk, ktorého teraz máme, je Egilmez a jeho hmotnosť odhadujeme na 850 až 900 kíl. Putifar bol teda ešte o štvrtinu väčší. Bolo to naozaj impozantné zviera,“ porovnal Sýkora.

Foto: Tatiana Michalková, Pravda

zubor, zubry Dôvodom, prečo ľudia spustili šialenú poľovačku na tieto majestátne zvieratá, bola vojna a hladomor.

Podľa neho práve z týchto štyroch predkov pochádzajú všetky zubry v Topoľčiankach. Postupne sem však pridávali ďalšie jedince, aby sa príbuzenská plemenitba udržala na primeranej úrovni.

Mená všetkých zubrov v Európe sa musia začínať na určitú slabiku, aby bolo jasné, z akého chovu pochádzajú. Topoľčiankam pripadla slabika „si“.

Od roku 1958 sa narodilo takmer dvesto teliatok, takže je pomerne ťažké vyberať im stále nové mená. Tak sa stáva, že teliatko dostane aj kuriózne meno ako Si krásna alebo Si silný.

„Jeden zubrík, nad ktorým má patronát miestny motoklub, sa napríklad volá Simson,“ zasmial sa Sýkora.

Zubrí matuzalem

V Topoľčiankach momentálne žije 25 jedincov, z toho 15 býkov a 10 kráv. Najstaršia zubria dáma sa volá Signora a má 24 rokov.

Foto: Tatiana Michalková, Pravda

zubor, zubry Ak máte vzťah k zvieratám, zastavte sa v zubrej zvernici pri Topoľčiankach.

„Je to taká rarita, čo sa týka veku. Zubry sa väčšinou dožívajú do dvadsať rokov, pričom vo voľnej prírode je to ešte menej. Zaujímavé na nej je, že každý rok má ešte aj v takom vysokom veku teliatko, takže zjavne tu má dobré podmienky. Je zároveň i rekordérkou, z kravičiek, ktoré tu chováme, má najviac teliatok,“ priblížil Sýkora.

Najväčší alfa samec v Topoľčiankach je Egilmez. Ten pochádza z Nemecka a má deväť rokov. „Je to hlavný býk v tomto stáde a tá jeho dominancia sa nie vždy prejavuje vhodným spôsobom, ak to mám nazvať diplomaticky. Pri potýčkach s dorastajúcimi býkmi je niekedy veľmi dôrazný a viackrát sa to skončilo aj uhynutím konkurenčného býka. Je to skutočne veľmi dominantný jedinec, ktorý si svoje práva dosť tvrdo bráni,“ skonštatoval Sýkora.

Aj preto pred ním musia chrániť ostatné býky a viaceré, ktoré by s ním mohli prísť do konfliktu, pre istotu oddelili.

Slovenské zubry sú už v celej Európe. Vďaka našim chovateľom tak na starom kontinente nevyhynuli, ale, naopak, je ich čoraz viac. V Poloninách, na pomedzí Slovenska, Ukrajiny a Poľska už dokonca existuje stádo i vo voľnej prírode.

Všetko sa pritom riadi prostredníctvom európskej plemennej knihy zubrov. V nej sa odporúča aj chov, kam možno umiestniť slovenské zubry.

Napríklad zloduch Egilmez je v stáde v Topoľčiankach už štvrtý rok, a keďže jeho dcéry sa už tento rok dostanú do veku, keď budú môcť mať samy mláďatká, obávaného alfa samca čaká cesta preč.

Foto: Tatiana Michalková, Pravda

zubor, zubry Ak máte vzťah k zvieratám, zastavte sa v zubrej zvernici pri Topoľčiankach.

„Či chce alebo nechce, bude musieť odtiaľto odísť napriek tomu, že je v plnej sile, aby nedochádzalo k príbuzenskej plemenitbe,“ vysvetlil Sýkora.

Zubor je najväčším európskym bylinožravcom. Dospelé býky dosahujú dĺžku tela až do troch metrov a výšku v kohútiku od 1,7 do dvoch metrov, hmotnosť od 500 do tisíc kilogramov, samice bývajú menšie. Ide o spoločenské zvieratá, ktoré žijú v stádach vedených samicou.

Gravidita zubríc trvá rovnako ako u ľudí deväť mesiacov a mláďatá vážia po narodení od 15 do 35 kíl. V prírode dosahuje samec pohlavnú dospelosť vo veku osem až deväť rokov, samice už okolo piatich až šiestich rokov.

Živia sa rôznymi bylinami, trávou, kôrou stromov a dospelý jedinec denne skonzumuje približne 30 až 45 kíl potravy.