Veľký Lopeník - symbol priateľstva Slovákov a Čechov

Foto: SHUTTERSTOCK

veľký lopeník, rozhľadňa Rozhľadňa na vrchu Veľký Lopeník je vysoká 22 metrov.

Na jeho vrchu sa týči pomerne vysoká rozhľadňa, akýsi symbol bratstva Slovákov a Čechov. A nejde len o prázdne gesto, na Lopeníku sa pravidelne počas spoločných výstupov stretávajú turisti z oboch štátov.

Počas druhej svetovej vojny sa tu odohrali aj bitky a o nich nemo svedčí hrob 22 vojakov Červenej armády aj s pamätníkom.

Vrch svoje miesto zaujíma približne 17 kilometrov severne od Nového Mesta nad Váhom, v kopaničiarskom kraji s roztrúsenými osadami. Najbližšími dedinami sú slovenská Nová Bošáca a za hranicami Lopeník a Březová.

Vrch je štvrtým najvyšším bodom pohoria Biele Karpaty a spolu s tým najvyšším, Veľkou Javorinou, je turisticky najatraktívnejší.

Výška a unikátna poloha Veľkého Lopeníka priam predurčujú na skvelé výhľady. Tie sú ešte znásobené vyhliadkovou vežou.

Do tretice všetko dobré

Na vrchu dosiaľ postupne stáli tri vyhliadkové veže. Prvý raz si turisti povedali, že by bolo vynikajúce postaviť hore rozhľadňu, v roku 1944. O dva roky ju však postihlo nešťastie a vyhorela.

Foto: SHUTTERSTOCK

Veľký Lopeník, rozhľadňa, výhľad, krajina, les, turistika, stromy, príroda, lúka, zeleň, tráva, rastliny, krajina Z Kostolíka všetkých svätých zostala už len vzácna ruina.

Fanúšikovia výhľadov sa však zmobilizovali a ešte v tom istom roku vztýčili na vrchu jej vernú kópiu. Tá napriek vplyvom všetkých druhov počasia, ošľahaná vetrom a vysušená drsným slnkom, vydržala pevne stáť až do roku 1972, keď vypovedala službu a rozpadla sa.

Dnes na vrchole Veľkého Lopeníka stojí robustná, 22 metrov vysoká rozhľadňa s kamenným základom a poschodiami z dubového dreva. Základný kameň postavili v roku 2002, stavba sa začala o dva roky neskôr a do užívania verejnosti ju odovzdali v roku 2005.

Rozhľadňa na Veľkom Lopeníku ponúka kruhový výhľad, vidieť z nej na všetky svetové strany, na okolité pohoria Slovenska aj Česka.

V plnej kráse sa ukážu ďalšie hraničné vrchy Jelenec a Veľká Javorina. Za pekného počasia sa odhalí aj také vzdialené mesto ako Uherské Hradiště či pohorie Malá Fatra.

Na vyhliadkovú platformu vedie pohodlné drevené schodisko so zábradlím, ktoré pripomína panelákové vchody. Stojeden schodov zvládnu aj deti či starší ľudia.

Kopanicami na vrchol

K rozhľadni vedú štyri oficiálne značené trasy. Turisti zo slovenskej strany sa k vrcholu najjednoduchšie dostanú po modrej značke z Novej Bošáce. Kľukatá trasa má asi štyri kilometre a vedie cez kopanice, osadou Grúň, kolmo na hrebeň.

Táto lesná túra patrí medzi mierne náročné, s prevýšením 600 metrov, ale zvládne ju aj bežný motivovaný turista.

V Grúni sa tiež nachádza pamätník padlým vojakom, ktorí bojovali za vlasť v druhej svetovej vojne.

Z moravskej strany sa dá až priamo pod vyhliadkovú vežu dostať autom, čo ocenia najmä milovníci hôr s horšími pohybovými možnosťami.

Vrchol Lopeníka tvorí pomerne rozľahlá trávnatá plošina, ktorú navôkol strážia stromy. Že sa na vrchu stretávajú dve krajiny, pripomína aj hraničný kameň.

Nachádza sa tu tiež vojnový pamätník a pod rozhľadňou si ukonaní turisti môžu odpočinúť v altánku či na viacerých lavičkách. Čosi z histórie miesta sa dozvedia z informačných panelov.

Zrúcanina kostolíka

Len 11 kilometrov juhovýchodne od Novej Bošáce sa ukrýva historický skvost – sakrálna stavba, dnes už zrúcanina neskororománskeho jednoloďového Kostolíka všetkých svätých s polkruhovou apsidou a severnou sakristiou.

Foto: SHUTTERSTOCK

Haluzice, Haluzický kostolík, ruiny Z Kostolíka všetkých svätých zostala už len vzácna ruina.

Objektív toto kamenné torzo bez strechy priam miluje a fotografi sa predbiehajú, kto krajšie zachytí ponuro-romantickú atmosféru miesta.

Kostol postavili na začiatku 13. storočia (niektoré zdroje naznačujú, že dokonca aj skôr) na vrchu nad obcou Haluzice a pôvodne bol súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho.

Začiatkom 16. storočia mu pridali niekoľko gotických prvkov a ohradili ho múrom so strieľňami a vežami ako maličkú pevnosť, ktorá by sa v čase bojov, ale aj v búrke dala núdzovo využiť ako úkryt.

Chvíľu slúžil aj protestantom, neskôr sa opäť vrátil katolíkom. V roku 1810 sa v ňom však slúženie omší a zhromažďovanie definitívne zakázali pre jeho zlú statiku a zubom času nebezpečne nahryznuté múry.

Až do druhej polovice 20. storočia ho ponechali svojmu osudu, no v roku 1968 sa dočkal opravy a podarilo sa zachrániť jeho múry v niekdajšej výške a zakonzervovať ich.

Okrem chrámu zaujme na vyvýšenine, na ktorej sa nachádza, aj výhľad dolu, do údolia Váhu, kde sa črtajú hrad Beckov a Trenčiansky hrad.

Dnes sem okrem turistov sporadicky zavítajú aj zasnúbené páry, ktoré túžia vykročiť na spoločnú cestu životom práve z takého romantického miesta. Občas sa tu konajú aj koncerty starej hudby a slávnostné omše.

Hneď za kostolíkom, zo severnej strany, klesá terén do známeho chráneného krajinného územia Haluzickej tiesňavy alebo priervy.

Trhlina je hlboká 50, široká 200 metrov a dlhá asi kilometer a svojím rozširovaním ohrozuje stabilitu múrov chrámu. Časť opevnenia jej dokonca už aj padla za obeť a zrútila sa do priepasti.