Sysľovské polia, kde ešte žijú dropy, sú chráneným vtáčím územím

, 30.07.2019 07:15
dropy
Súboj dropích kohútov o teritórium. Autor:

Navonok to vyzerá ako každý iný poľnohospodársky kraj. Polia s kukuricou či repkou olejnou, sem-tam remízka so stromami a s kríkmi, medzi nimi cesty. V horúcom lete je to územie vyprahnuté. Stačí však, aby sa ním človek prešiel, a zistí, že je plné života. Cez cestu skáču srny, zajace a bažanty, na oblohe plachtia sokoly, na stromoch si hovejú vtáky. A kdesi v chládku, ukryté pred zrakmi zvedavcov, odpočívajú dropy.

Vzácne a ohrozené miesta Slovenska, ktoré treba chrániť a zachrániť. Prečo sú pre nás dôležité? Môžete si o nich prečítať každý utorok.

Najmä kvôli nim sú Sysľovské polia chráneným vtáčím územím. Lokalita na hraniciach troch štátov, blízko bratislavských častí Jarovce a Rusovce, je miestom, kde sa tento vzácny druh ešte podarilo udržať.

Drop veľký (známy aj pod menom drop fúzatý) je najťažším lietajúcim vtákom v Európe. Najväčšie samce vážia až 20 kíl, samice sú oveľa menšie. Jeho pôvodným domovom boli stepi, no keď sa zmenili na poľnohospodársku pôdu, musel sa prispôsobiť alebo odísť.

Ešte začiatkom minulého storočia žilo u nás asi 2 400 dropov, v polovici 50. rokov už len necelých 1 200 a ich počet neustále klesal. Podľa Jozefa Chavka, predsedu občianskeho združenia Ochrana dravcov na Slovensku, nastal najväčší úbytok dropov za socializmu.

Zlomové vraj boli 80. roky. „Keď som vtedy chodil do Kvetoslavova a do obcí okolo Dunajskej Stredy, ešte som vídaval 50-, 60-kusové kŕdle dropov. Začiatkom 90. rokov postupne vymizli,“ spomína si.

Kŕdeľ dropov fúzatých v typickom biotope.
Kŕdeľ dropov fúzatých v typickom biotope. Autor: JOZEF CHAVKO

Na Sysľovských poliach sa zachovali vďaka tomu, že je táto malá oblasť súčasťou západopanónskej subpopulácie dropa fúzatého, ktorú tvorí vyše 500 jedincov. Ide o sústavu chránených vtáčích území. Zatiaľ čo susedné rakúske má okolo 8 500 a maďarské zhruba 9 000, to slovenské iba 1 773 hektárov.

„Preto je nevyhnutné, aby sme tam zabezpečili potrebnú mieru pokoja,“ zdôrazňuje Chavko. Ochrana je prísna. Poľnohospodári síce môžu obrábať svoje role, ale pre bežných chodcov či cyklistov je podľa vyhlášky vstup zakázaný.

„Stáva sa, že to nerešpektujú, čo na dropy pôsobí rušivo. Keď ich niekto sústavne plaší, tak sa presťahujú do Rakúska, kde majú väčší pokoj,“ vysvetľuje ochranár.

Pripúšťa, že cez chránené vtáčie územie v Rakúsku vedú cyklotrasy, lenže tam si to pri tej veľkej rozlohe môžu dovoliť. U nás cyklisti môžu využívať neďalekú dunajskú hrádzu, kde sú aj bufety. Tak prečo ich lákajú Sysľovské polia?

Počet dropov rastie

Život miestnemu vtáctvu občas sťažujú aj poľnohospodári. Či už nevhodným zavlažovaním, alebo agresívnou žatvou. Rozbehnutý kombajn kosí hlava-nehlava, neraz i hniezdo s mláďatami.

Myšiarka močiarna žije u nás už len na...
Myšiarka močiarna žije u nás už len na Sysľovských poliach. Autor: JOZEF CHAVKO

Tohto roku sa to stalo s dvoma pármi kane popolavej. Hniezdili v poli, no žatva prišla skôr, a kým ochranári stihli zareagovať, po hniezdach zostali len prázdne priehlbiny. „Bolo nám to hrozne ľúto, lebo je to veľmi vzácny živočích,“ hovorí Chavko.

Na území žije viac ohrozených druhov. Napríklad sokol červenonohý. Ešte v roku 2013 tu nehniezdil ani jeden pár, teraz sú ich dve desiatky. Na Slovensku sa pritom okrem ďalšieho páru pri Trnave už nikde nevyskytuje.

Alebo myšiarka močiarna – ani túto sovu u nás inde nenájdete. Pravidelne tu zimuje tiež orol kráľovský, orliak morský, kaňa sivá, myšiak severský, sokol kobec, jastrab krahulec, sokol sťahovavý či sokol rároh – celá plejáda vzácnych druhov…

Prístup poľnohospodárov sa líši. Na rakúskej strane nie sú polia také rozľahlé. Striedajú sa tam menšie plochy s rozličnými plodinami, je to pestrejšie a vďaka tomu je tam väčšia rozmanitosť fauny. Rakúšania navyše časť polí nechávajú ležať úhorom, zarastené. Je to dobré pre hmyz i pre zvieratá.

Na slovenskej strane je to inak. Nijaký úhor, žiadna rôznorodosť. Iba obrovské lány monokultúr – kukurice a repky, čo je pre dropy nevhodné, lebo z takých vysokých plodín nevedia vzlietnuť a nenájdu tam vhodnú potravu. A keď zahniezdia v obilí a žatva sa začne priskoro, majú problém dochovať mladé.

Samička sokola červenonohého s uloveným hrabošom.
Samička sokola červenonohého s uloveným hrabošom. Autor: Jozef Chavko

Štátna ochrana prírody a ornitológovia ich sčítavajú každý mesiac. Na jeseň sa sústreďujú do kŕdľov, preto ich je vtedy na Sysľovských poliach najviac. Vlani ich tam zimovalo vyše 300. Keď sa na jar rozptýlia po okolí (najmä do maďarskej a rakúskej oblasti), aby zahniezdili, počet u nás sa výrazne zníži. V lete ich tu býva 50 či 60. Dobrou správou je, že sa ich počet zvyšuje.

„Pribúda prípadov, keď ich pozorovali na Žitnom ostrove. Videli ich aj pri Pezinku, v podhorí Malých Karpát alebo pri Galante,“ približuje ochranár. Bolo by skvelé, keby sa vrátili na Žitný ostrov, ktorý predtým hojne obývali.

Je tu však problém. Okrem agresívneho poľnohospodárstva ich odtiaľ vyhnali najmä vysoké stĺpy elektrického vedenia. Drop je ťažký, pri lete nevie veľmi manévrovať, ak narazí do elektrických drôtov, môže ho to zabiť.

Problémy s návratom

Na Slovensku pre dropa vyhlásili tri chránené vtáčie územia. Okrem Sysľovských polí ešte Lehnice a Ostrovné lúky. V Lehniciach sa vyskytuje veľmi zriedkavo a na Ostrovných lúkach nehniezdi už desiatky rokov. Sysľovské polia by sa tak mohli stať miestom, odkiaľ by sa mohol šíriť ďalej na Žitný ostrov. „Má snahu, no je zložité pripraviť mu také podmienky, aby sa mohol vrátiť,“ priznáva Chavko.

Sokol červenonohý
Sokol červenonohý Autor: Jozef Chavko

Čo by pomohlo? Napríklad výstražné prvky na vedení vysokého napätia, aby doň vtáky nenarážali. Aj poľnohospodárstvo by malo byť šetrnejšie voči prírode. Používať menej chémie, vysádzať pri poliach vetrolamy a zachovávať zelené pásy pre zver.

Keď drop vychováva mláďatá, potrebuje veľa hmyzu. Preto je dôležité, aby sa insekticídmi neničilo úplne všetko.

Alebo hystéria, že sa premnožili hraboše… Keď ich začali kántriť jedom, otrávili s nimi aj predátory. A hrabošmi sa živí aj drop.

„Musí sa nájsť rovnováha medzi využívaním krajiny a ochranou životného prostredia. Potreba väčšej empatie voči prírode je čoraz naliehavejšia,“ uzatvára Chavko.

Kam na výlet: 6 tipov v okolí

  • 1/ Trojmedzie – geografický bod, kde sa stretávajú hranice troch štátov. Na svete je takých miest iba 157.
  • 2/ Dunajská hrádza – asfaltový chodník popri Dunaji, súčasť medzinárodnej cyklistickej trasy.
  • 3/ Antická Gerulata – múzeum v Rusovciach, na mieste bývalého rímskeho tábora.
  • 4/ Danubiana – múzeum moderného umenia na brehu Dunaja.
  • 5/ Petržalské bunkre – pozostatky obrany prvej ČSR proti nacistickému Nemecku, jeden z nich navštívil aj Hitler.
  • 6/ Vojenský cintorín v Petržalke – hroby vyše 300 padlých z 1. svetovej voj­ny.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#drop #Leto s Pravdou #Známe neznáme Slovensko #Poklady flóry a fauny #Leto na Slovensku
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku